BRATISLAVA - Poslanec Národnej rady (NR) SR Jaroslav Paška (SNS) vyjadril podporu projektu budovania širokorozchodnej železnice.
„Obchodná výmena medzi Áziou a Európou veľmi pomohla - po otvorení vzťahov medzi východom a západom - EÚ napredovať ekonomicky,“ povedal to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Poslanec NR SR Miroslav Číž (Smer-SD) povedal, že projekt je vysoko ziskový a vítajú ho investičné spoločnosti.
Poslanec NR SR Martin Klus (SaS) poznamenal, že Slovensko má dobre vybudovaný prekládkový systém v Čiernej nad Tisou, a preto nevidí dôvod na to, aby sa akékoľvek verejné prostriedky vynakladali na posunutie smerom do Bratislavy. „Čo Slovensko potrebuje, je modernizovať súčasné železničné trate, povedal a dodal, že Slovensko určite nepotrebuje stavať širokorozchodnú trať a už vôbec nie za verejné prostriedky.
Podľa poslanca NR SR Milana Krajniaka (Sme rodina) by malo byť v záujme SR, aby prekladisko, ktoré je „najbiznisovejšia časť“ celej trasy, bolo na jej území. Poukázal na otázky v súvislosti s fungovaním projektu, v rámci ktorého vlaky do Čiernej nad Tisou chodia z Ukrajiny. „Pokiaľ by to malo byť tak, že by Slovenská republika ako štát mala do toho dať finančné prostriedky, tak potom si to musíme spočítať,“ povedal a dodal, že podľa poslednej štúdie – o ktorej on vie - sa projekt neukázal ako ziskový.
V súvislosti so zmluvou o dodávke jadrového paliva pre jadrové elektrárne na Slovensku Číž poznamenal, že ide o dlhoročnú spoluprácu v tejto sfére. „Nechápem, prečo by doteraz fungujúci obchod momentálne s Ruskou federáciou v tejto sfére mal mať nejaký problém,“ povedal.
Krajniak povedal, že v súvislosti s dovozom jadrového paliva ide aj o bezpečnostnú otázku. „Mali by sme mať nejakú alternatívu, minimálne premyslenú aj čo sa týka jadrového paliva,“ povedal a pripomenul existujúce alternatívy v oblasti dovozu ropy a zemného plynu. V súvislosti s konkrétnou zmluvou povedal, že pred podpísaním sa uskutočnil tender a „Slovenské elektrárne a ministerstvo hospodárstva v tomto zmysle postupovali korektne“. Palivo od amerických dodávateľov bolo podľa neho drahšie.
Paška potvrdil potrebu diverzifikácie zdrojov, poznamenal však, že parametre dohodnuté pri reverzných dodávkach plynu zatiaľ nie sú technicky zabezpečené. Politici sa venovali aj minulotýždňovej návšteve premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) v Rusku. Klus uznal fakt, že premiér uprednostnil stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a premiérom Dimitrijom Medvedevom pred návštevou spomienkovej slávnosti pri príležitosti vylodenia spojencov v Normandii počas druhej svetovej vojny za diplomatickú chybu. Pozvanie od ruského prezidenta sa podľa neho, na rozdiel od osláv, dalo posunúť.
„S Ruskou federáciou, konkrétne s prezidentom a premiérom, určite treba rokovať zakaždým, keď majú vôľu rokovať, obzvlášť, keď ide o vážne témy, s ktorými tam pán premiér prišiel,“ povedal, avšak návšteva v tomto konkrétnom termíne podľa neho ukázala nesprávne nastavenie priorít. Číž poznamenal, že krajiny by mal reprezentovať na výročiach tohto typu prezident a premiér by mal riešiť predovšetkým aktuálne a zásadné hospodárske problémy a poukázal aj na rozdiely v oblasti dohadovania stretnutí s Ruskou federáciou v porovnaní s prostredím EÚ.
V súvislosti s účasťou premiéra na svetovom ekonomickom fóre v Petrohrade uviedol, že SR potrebuje riešiť zásadné otázky v oblasti plynu, Nord Streamu 2 i ďalších oblastiach a odkladať tieto veci je v danom prípade „úplne nezmyselné“. Krajniak poznamenal, že Slovensko nie je najväčšia krajina v EÚ, a preto by malo zvážiť, ako k udalostiam pristupuje. Návšteva Pellegriniho podľa neho mala aj vnútropolitický kontext.
Paška uviedol, že reprezentácia v politických otázkach na významných podujatiach patrí do portfólia prezidenta SR. Jeho prítomnosť v Normandii mohla podľa neho byť gestom voči partnerom. V súvislosti s minulotýždňovou návštevou predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) v Bielorusku Paška poznamenal, že urobil dobre, keďže pozvánka do Bieloruska bola výnimočná a záujem o spoluprácu EÚ s Bieloruskom je veľký.
