BRATISLAVA - Predseda Národnej rady SR a Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini si uctili padlých vo vojne, avšak každý v inom čase.
Danko, ministri za jeho stranu, predstavitelia Slovenskej národnej strany aj ruského veľvyslanca, si Deň víťazstva nad fašizmom v bratislavskom Líščom údolí pripomenuli už o 8:00. Ako Danko povedal, dôvodom skoršej účasti na spomienkovom podujatí je jeho následný odlet do Moskvy. Na pietnom akte kladenia vencov pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny sa o 9:00 na Slavíne v Bratislave zúčastnil predseda vlády Peter Pellegrini.
Podľa Danka je dnes jeden z tých najvýznamnejších dní, keď si každý slušný človek musí pripomínať udalosť toho, že sme sa zbavili fašizmu a Slovensko bolo oslobodené. „Dnes je najvyšší časť rozlišovať, čo je vlastenectvo a čo je nacionalizmus,“ konštatoval predseda národnej rady.
Pellegrini podotkol, že povinnosťou vlády bolo prísť sa pokloniť na hroby tých, ktorí našu slobodu vybojovali. „Chcem vyzvať všetkých slušných ľudí, aby dnes nielen oslavovali a pripomínali si naše víťazstvo, ale aby sa každý zamyslel a vo svojom srdci si povedal, či je ochotný aj dnes urobiť všetko pre to, aby sa takýto ľudia, ktorí vtedy priviedli svet k takýmto hrôzam, nikdy nedostali k moci a nikdy nerozhodovali o tom, ako bude vyzerať Slovensko a ako bude vyzerať Európa,“ prízvukoval premiér. Prezident Andrej Kiska aj predseda vlády Peter Pellegrini sa ešte dnes vo Zvolene zúčastnia na ceremoniáli kladenia vencov na cintoríne padlých vojakov sovietskej Červenej armády.
Rečnil aj slovenský prezident
Dnes si treba pripomenúť, ako vznikla najväčšia tragédia, ktorú sme zažili. Vyhlásil to prezident Andrej Kiska na pietnom akte kladenia vencov pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny na Slavíne v Bratislave. "Na začiatku bolo slovo, slovo ktoré šírilo nenávisť, slovo ktoré útočilo na ľudí iného náboženstva, inej národnosti, inej farby pleti. A práve dnes, keď nám extremizmus zase rastie, si musíme pripomínať, ako to zlo vzniklo aby sme takéto chyby už nikdy neopakovali," konštatoval prezident.
"Nesmieme zabudnúť, zvlášť dnes, pri náraste extrémizmu vo svete, ale aj u nás na Slovensku, na to, že na začiatku tejto katastrofy, ktorá v ľudských dejinách nemá obdoby, bolo slovo. Šírenie nenávisti voči ľuďom iného náboženstva, národnosti či inej farby pleti. Slovo, ktoré šírilo nevraživosť, urážky, opovrhovanie," pripomenul Kiska.
"Naša vďaka bude navždy patriť mužom a ženám, ktorí nasadzovali svoje životy, hrdinskej Červenej armáde, Rusom, Ukrajincom a príslušníkom ďalších národov Sovietskeho zväzu. Na tomto mieste vzdávame hlbokú úctu vojakom rumunskej armády, ktorí oslobodzovali našu vlasť, všetkým, bez ktorých by nebolo víťazstvo možné," konštatoval prezident.
Európa si dnes pripomína 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo Francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci.
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.
Prezident Andrej Kiska aj predseda vlády Peter Pellegrini sa ešte dnes vo Zvolene zúčastnia na ceremoniáli kladenia vencov na cintoríne padlých vojakov sovietskej Červenej armády.
Vyjadrili sa aj predsedovia politických strán Most-Híd či OĽaNO
Dnešné 74. výročie konca najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva - 2. svetovej vojny, počas ktorej zahynulo viac ako 65 miliónov ľudí, si musí ľudstvo navždy pripomínať. Napísala na sociálnej sieti Facebook koaličná strana Smer-SD. "Druhá svetová vojna je pre nás mementom, že niet väčšej hodnoty, ako je ľudský život a niet väčšej výzvy pre ľudstvo, ako je udržanie mieru. Nikdy nezabudneme, že mier k nám priniesla hrdinská sovietská armáda, a to musíme zdôrazňovať najmä mladej generácii, ku ktorej sa dostávajú často skreslené informácie o udalostiach 2. svetovej vojny," uviedla najsilnejšia vládna strana.
Podľa ďalšej koaličnej strany Most-Híd táto čierna kapitola našich novodobých dejín trvala krátko, ale traumatizovala spoločnosť na niekoľko generácií. "Táto doba nám ukázala, aké následky môže mať extrémna ideológia, ktorá nerešpektuje ľudskú rovnosť, občianske slobody, a ľudí podľa vierovyznania, farby pletí, národnosti rozdeľuje do niekoľkých kategórií. Pri spomienke na fašistami ovládnutých neospravedlniteľných šesť rokov minulého storočia musíme poukázať na podobné subjekty, ktoré sú, bohužiaľ, čoraz populárnejšie aj na Slovensku. Našou spoločnou úlohou je, aby sme túto chorú ideológiu znova porazili. Poučme sa z histórie, buďme ostražití a vytrvalí, lebo extrém získal priestor, ktorý je za hranicou únosnosti demokraticky zmýšľajúcich občanov," uvádza strana na Facebooku.
Pri príležitosti 74. výročia konca 2. svetovej vojny predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič uviedol, že nastal čas zodvihnúť hlavy a zlu sa odvážne opäť postaviť čelom. Podľa Matoviča nastal čas uchrániť Európsku úniu ako náš spoločný dom mieru od ľudí, ktorých cieľom je jej rozvrat.
"Je správne vyjadriť veľkú vďaku všetkým odvážnym, ktorí zomierali za to, aby sme my mohli žiť v mieri. Avšak zápas o slobodu a mier nemôže končiť len položením vencov. Musíme o ne bojovať neustále. Fašisti a blázni z celej Európy leštia bagandže, aby v eurovoľbách získali blokačný podiel poslancov a europarlament tak paralyzovali. Ak sa im to podarí, EÚ sa rozpadne a bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Náš spoločný európsky dom má kopu chýb, ale len hlúpy človek by si vlastný dom zbúral, ak mu v ňom niečo nefunguje. Verím, že ľudia na Slovensku si tentokrát uvedomia vážnosť situácie a nedovolia kľúčovú inštitúciu EÚ ovládnuť fašistom a bláznom," konštatoval Matovič v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky.
Strana Sloboda a solidarita si 74 rokov od víťazstva nad fašizmom tiež pripomenula na facebooku. "Sedemdesiatštyri rokov žijeme na Slovensku bez vojny, no neberme to ako samozrejmosť. Extrémisti a fašisti môžu všetko zničiť, počas 2. svetovej vojny sa im skoro podarilo zničiť celú Európu. Zvlášť v dnešnej dobe však musíme byť ostražití a mať sa na pozore. Je povinnosťou nás demokratických politikov zastaviť nástup extrémistov a byť principiálni, ak ide o naše postoje k extrémistickým a nacionalistickým stranám. Riešiť reálne problémy ľudí, vysvetľovať, prečo bol fašizmus rakovinotvorný, koľko ľudských životov drasticky zničil. Dnes to mnohí považujú za samozrejmosť, ale sloboda je naša najvzácnejšia hodnota. Vybojovali sme si ju aj pred 74 rokmi. Nezabúdajme na to," napísala strana na sociálnej sieti.
Úctu vyjadrila aj Čaputová
Nenávisť síce môže meniť podoby, no dôsledky sú vždy rovnako tragické. Pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny na to upozornila nastávajúca prezidentka SR Zuzana Čaputová. Druhá svetová vojna si podľa slov Čaputovej odniesla milióny zbytočne vyhasnutých ľudských životov. "Preto si aj dnes pripomeňme to, že na počiatku tejto najtragickejšej kapitoly novodobých dejín boli postupné narastanie nenávisti, akceptácia zovšeobecňovania ľudí na základe rasy, etnicity, náboženstva či sexuálnej orientácie a ich následná plazivá dehumanizácia," uviedla na sociálnej sieti.
