BRATISLAVA - Napriek nedávnej minulosti sa v spoločnosti opäť nebezpečne a tendenčne rozširujú extrémistické myšlienky. Pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny na to upozornil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Verí, že nie je neskoro zastaviť takéto myšlienky.
"S fašizmom v súčasnosti musíme bojovať nahlas i verejne a snažiť sa vyhrávať nad ním každý deň. Oceňujem každého odvážneho, kto bojuje tento boj," povedal minister. V stredu by sa mali podľa neho ľudia tešiť, že sa pred 74 rokmi zbavili fašistického a militaristického režimu, pocitov nadradenosti jednej rasy, národa, a pripomínať si vzácne víťazstvo "nešťastne vykúpené miliónmi nevinných životov".
"Druhá svetová vojna je doteraz najničivejším ozbrojeným konfliktom v ľudských dejinách, ktorý pripravil o život viac ako 60 miliónov ľudí - detí, žien, rodín, civilistov či vojakov. Po skončení sa vojny si svet myslel, že sa nadobro zbavil obludnej idey a nič podobné nám už nikdy nebude hroziť," skonštatoval Gál.
Ministerstvo školstva uviedlo, že milióny vojenských i civilných obetí druhej svetovej vojny predstavujú dodnes veľké memento a ich pamiatka by nemala byť nikdy zabudnutá. "Platí to aj v súčasnosti, keď medzi mladými ľuďmi možno pozorovať príklon k extrémistickým hnutiam, ktoré často tieto obete spochybňujú," upozornil rezort.
Hodiny dejepisu v základných a stredných školách predstavujú podľa ministerstva základný nástroj, ako oboznámiť žiakov s historickými udalosťami a súvislosťami druhej svetovej vojny. "Učitelia základných a stredných škôl si aktuálne môžu takisto vybrať niektorý zo šiestich vzdelávacích programov v rámci aktualizačného vzdelávania, ktoré sú v ponuke Metodicko-pedagogického centra a majú zameranie aj na oblasť boja proti extrémizmu," priblížilo ministerstvo.
V stredu si 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny pripomenú aj traja najvyšší ústavní činitelia - prezident SR Andrej Kiska, predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) i predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD).
K extrémizmu sa vyjadrili aj členovia parlamentu
"Fašizmus bola ideológia, ktorá pripravila milióny ľudí o životy a zdevastovala celú Európu. V súčasnosti vidíme, že aj na Slovensku sa rozmáhajú ideológie, ktoré hľadajú inšpiráciu vo fašizme, v nenávisti k iným skupinám," povedala predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. Tvrdí, že ľudia takéto hnutia nevolia pre ich ideológiu, ale preto, že štát nefunguje. To, čo malo byť "hrádzou proti extrémizmu", podľa jej slov napokon jeho rast posilnilo. Doplnila, že k jeho šíreniu pomáhajú aj dezinformácie rozvracajúce spoločnosť.
Na dôležitosť pripomínať si tieto udalosti upozornil aj predseda Sme rodina Boris Kollár. "Je dôležitá historická pamäť, pretože ak nie je tá, tak ľudia a generácie zabúdajú, a potom si tým celým musia prechádzať opäť," povedal. "Treba sa konečne začať zaujímať o bežných obyčajných ľudí a ich problémy. Toto je najlepší protiliek na extrémizmus," doplnil.
Podobne to vidí aj poslanec NR SR Martin Poliačik (nezaradený). Extrémistické hnutia považuje za dôsledok problému, nie príčinu. "Nárast podpory ĽSNS je priamo úmerný tomu, ako v štáte narastajú korupcia, populizmus, roky sa neriešia problémy v zdravotníctve, školstve a iných sférach nášho života," zdôraznil.
Pre nespokojnosť s týmito oblasťami podľa jeho názoru občania hľadajú alternatívy. Za potrebné považuje zamerať sa na príčinu, nie na dôsledok problému. Podobným antidemokratickým silám je podľa neho potrebné pripomínať, že "my Európania sme fašizmus už raz porazili a porazíme ho znova". ĽSNS na otázky k tejto téme zatiaľ neodpovedala.
