BRATISLAVA - Dosluhujúci prezident Andrej Kiska ohlásil svoju vôľu kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách so samostatnou stranou. Jeho filozofia spájania sa však začína prejavovať. Aktuálnou otázkou na stole je hypotetické spojenie so stranou NOVA, ktorú ešte v roku 2012 založil bývalý minister vnútra a advokát Daniel Lipšic pod názvom Nová väčšina.
Portál Denník N uviedol, že Kiskove prvé kroky pred parlamentnými voľbami môžu smerovať ku strane NOVA, v ktorej figuruje aj Gábor Grendel, no už nie ako predseda. Kiska už v minulosti pre Topky povedal, že je pripravený na filozofiu spájania sa. "Som presvedčený, že sa musíme spájať, pretože nakoniec musíme prevziať moc od strany Smer, ktorý ju má už takmer 12 rokov. V akej forme, kto s kým sa spojí, kedy sa spojí, to je na ďalšie diskusie s predsedami politických strán, ktorí sú hodnotovo orientovaní tak ako ja," povedal Kiska, ktorý ako hlavný dôvod spájania sa uvádza prevzatie moci od vládnucej strany Smer.
ROZHOVOR s prezidentom Andrejom Kiskom: Musíme prevziať moc od Smeru, som pripravený na boj
NOVA ako súčasť Obyčajných ľudí
Strana NOVA sa v parlamente umiestnila po parlamentných voľbách v roku 2012. Súčasťou parlamentu sa stala po boku strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. S tou pred voľbami nadviazali predvolebnú spoluprácu. V parlamente sa pod jej menom reprezentuje Gábor Grendel. Ten sa pre portál Denník N vyjadril, že v hnutí prebieha diskusia o budúcej stratégii pred prichádzajúcimi voľbami.
„Hnutie NOVA dlhodobo diskutuje o tom, akým spôsobom sa zúčastniť na budúcich parlamentných voľbách, no to je nateraz všetko, čo k tomu môžem povedať,“ uviedol Grendel, ktorý sa po Lipšicovej nehode v septembri 2016 ujal funkcie predsedu hnutia. Vo februári tohto roku však Grendel z postu predsedu strany odišiel pre odlišné predstavy o strategických krokoch v hnutí.
Eurovoľby vynechajú, možné spojenie kvôli advokátovi Lipšicovi
NOVA sa rovnako nezúčastní ani tohtoročných eurovolieb, ktoré pripadajú na 25. mája 2019. Strana pritom o tejto otázke rokovala so stranami Progresívne Slovensko a Spolu. Debata bola o trojkoalícii, no tá nakoniec neprešla.
Na stole je tiež aj otázka, či za spoluprácou strany NOVA s budúcou Kiskovou stranou nie je aj to, že Daniel Lipšic aktuálne zastupuje prezidenta Kisku v spore o údajnom vydieraní jeho osoby predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom ohľadom pozície predsedu na Ústavnom súde.
Kopírovanie krokov a existencia na hrane
Politológ Radoslav Štefančík nachádza v Kiskových krokoch podobnosti s ostatnými politickými lídrami. "Preberať pôvodne inú stranu, zmeniť následne jej názov, je presne taký istý scenár, ako svojho času urobil Boris Kollár, ako aj Marian Kotleba. Otázne teda je, v čom chce Andrej Kiska ako predseda nového subjektu priniesť novú politickú kultúru, keď postupuje ako obaja uvedení páni," uviedol Štefančík.
Figurovanie strany NOVA v politickom spektre vidí ako nevýrazné. "NOVA reálne neexistuje, z jej webovej stránky sa prakticky nič nedozviete (dokonca ani meno predsedu), v súčasnosti má podobu obchodného artiklu, o ktorý ktosi prejavil záujem. Tak, ak by tu niekto niečo získal, tak je to bývalý predseda strany NOVA Gábor Grendel, ktorému by sa zrejme ušlo novozvolené miesto na kandidátke premenovanej strany Andreja Kisku," pokračoval Štefančík
Zisk regionálnych štruktúr a možná budúca forma SDK
Spojením sa so stranou NOVA môže Kiska podľa Mesežnikova získať podporu aj na miestnej úrovni. "Ak regionálne štruktúry hnutia NOVA sú funkčné, môže nová strana Andreja Kisku vďaka spolupráci získať aktivistov aj podporu na miestnej úrovni. Predpokladám ale, že ľudia z tohto subjektu nie sú jedinými predstaviteľmi existujúcich politických strán, ktorých prezident Kiska oslovuje a možno ešte aj osloví," pokračuje politológ Mesežnikov.
Za spájaním môže byť podobný scenár, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi. "To spojenie bude mať zmysel, keď bude dosiahnutý kumulatívny efekt pri spájaní elektorátov. Výsledkom by mohlo byť to, že bude málo voličov tejto orientácie, ktorí svoje hlasy vhodia pre stranu, ktorá sa do parlamentu nedostane. To znamená, že je to snaha obsadiť tento priestor, ako to bolo v roku 1998 v podobe SDK, i keď ide o trochu odlišný kontext udalostí. Vtedy sa však vďaka SDK podarilo dosiahnuť to, že percentá malých strán, ako napríklad Demokratická strana, vtedajšia Strana zelených alebo SDSS, neprepadli," uzavrel Mesežnikov.
