BRATISLAVA - Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chce chrániť živnostníkov pred nevýhodnými pôžičkami. Uviedol to na dnešnej tlačovej besede poslanec NR SR za OĽaNO Eduard Heger s tým, že na ich ochranu je potrebná novelizácia Obchodného zákonníka.
Ako priblížil, v minulosti nebankové subjekty ponúkali nevýhodné pôžičky s vysokými úrokmi. Na to postupne štát zaviedol opatrenia, ktorými zabezpečil aspoň nejakú ochranu ľudí. "Nebankovky si našli spôsob, ako systém kontrol obísť. Teraz na to môžu doplatiť najmä živnostníci," povedal. Ako vysvetlil, nebankovky sa pri živnostníkoch neriadia Občianskym zákonníkom ale Obchodným zákonníkom, a v ňom sa žiadne limity na úroky nenachádzajú, na rozdiel od Občianskeho zákonníka.
Problémom je, že živnostníci ručia celým svojím majetkom. Heger priblížil, že firma, ktorá požičiava financie živnostníkom nemusí mať licenciu Národnej banky Slovenska. "Takéto firmy siahajú po malých živnostníkoch alebo po ľuďoch, ktorým žiadna banka nepožičia. Ponúknu im, aby si vybavili živnosť a peniaze mu požičajú," povedal Heger. Pre nápravu tohto stavu sa plánujú poslanci za OĽaNO stretnúť s novým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) a navrhnúť novelizáciu Obchodného zákonníka. "Aby boli živnostníci chránení rovnako ako občania a nemohli prísť o celý svoj majetok. Treba nastaviť strop pre úroky na pôžičky pre živnostníkov. Pre občanov je ten mechanizmus taký, že nesmie celková výška odplaty prevyšovať dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk. Toto je kľúčové, takto treba novelizovať Obchodný zákonník. Navrhujeme do výšky päťtisíc eur, pretože v týchto čiastkach sa pohybujú rizikové spotrebiteľské úvery," uviedol Heger.
Opatrenie, ktoré predstavil Heger je podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽaNO Veroniky Remišovej potrebné, no je len riešením akútnej situácie. "My sa potrebujeme venovať hlavne prevencii, ktorá sa dá dosiahnuť len vzdelávaním," povedala. Podľa nej na Slovensku máme dlhodobo problém s finančnou gramotnosťou, máme viac ako tri milióny exekúcii.
Priblížila, že Štátna školská inšpekcia testovala žiakov ZŠ a SŠ na Finančnú gramotnosť a výsledky boli znepokojujúce. "Až 50 percent žiakov na ZŠ nedosiahlo také kompetencie, ktoré by preukazovali osvojenie si minimálnych požiadaviek na funkčnú finančnú gramotnosť. Na SŠ to bolo ešte horšie, priemerná úspešnosť žiakov bola len 47 percent," povedala s tým, že tieto zistenia korešpondujú s problémami, na ktoré poukazujú. V poradí druhú najnižšiu úspešnosť (39,5 %) dosiahli žiaci SŠ v téme Úver a dlh, kde sa mali naučiť práve požičiavanie za priaznivých podmienok a zvládanie dlhu.
Keďže Finančná gramotnosť je v školstve podľa Remišovej považovaná za prierezovú tému a v praxi to znamená, že môže byť zaradená do ktoréhokoľvek predmetu a pre školu to je možnosť, nie povinnosť. "Chceli by sme preto osloviť ministerku školstva a navrhnúť, aby ministerstvo prehodnotilo osnovy a začlenilo základy Finančnej gramotnosti povinne do výučby," dodala Remišová.
