BRATISLAVA - Netreba zabúdať, že Bratislavu oslobodila Červená armáda, v ktorej bojovali prevažne slovanské národy, konkrétne Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. Na dnešnej pietnej spomienke pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy na Slavíne to povedal predseda parlamentu Andrej Danko.
"Sme Slovania a sme súčasťou veľkého a vzácneho slovanského národa," povedal. Zároveň vyslovil "veľké poďakovanie ruskému národu za jeho lásku a dobrotu". "Rusi sú úžasní národ, od ktorého sa máme čo učiť," vyhlásil s tým, že o Rusku by nemal hovoriť niekto, kto krajinu predtým nenavštívil. Dodal, že na Slavín sa vracia vždy rád a miesto ho napĺňa emóciou, že aj vďaka padlým môžeme žiť v mieri.
Podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho je dnešné zhromaždenie prejavom úcty a dôkazom toho, že Slováci nezabúdajú. "Sedemdesiat štyri rokov, to je život troch generácii," povedal s tým, že tieto generácie mohli vďaka oslobodeniu nášho územia žiť v mieri. "Zmysel protifašistického zápasu nemožno nikdy podceniť," dodal predseda vlády. Veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Fedotov zdôraznil, že jeho krajina je vďačná slovenským občanom za zachovanie pamiatky červenoarmejcov. "Iba pamiatka boja za slobodu môže poskytnúť garanciu, že sa hrôzy vojny nezopakujú," dodal.
Na spomienkovom podujatí sa zúčastnilo viac ako 100 ľudí, niektorí mali oblečené dobové uniformy Červenej armády. Medzi zúčastnenými boli aj motorkári s transparentom združenia Noční vlci. Vojská 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom oslobodili 4. apríla 1945 Bratislavu. V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.
Mier nie je samozrejmosťou
Mier nie je samozrejmosťou. Zdôraznil to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) počas Hodiny otázok v parlamente. Za dôležité považuje hovoriť s mladými o minulosti a naučiť ich kriticky myslieť. Povedal to pri príležitosti 74. výročia oslobodenia viacerých slovenských miest od fašizmu.
Za hrozbu v súčasnosti považuje okrem iného pravicový extrémizmus, ktorý sa šíri aj z dôvodu neznalosti histórie. "Na riešenie zložitých spoločenských či ekonomických vecí ponúkajú extrémisti jednoduché spôsoby, usilujú sa vplývať najmä na mládež a majú politické ambície," vysvetlil premiér s tým, že často šíria nenávisť.
Treba sa podľa neho dôkladne zaoberať otázkami, prečo sa to deje, a zamerať sa na mladých ľudí, aby sa naučili kriticky myslieť. "Musíme v nich pestovať povedomie o skutočných hodnotách, pochopenie pre iné kultúry a rešpekt pred rozmanitosťou," doplnil.
Za problém považuje aj nezáujem mladých o históriu a jej neznalosť. "Ukazuje sa totiž, že o historických udalostiach spred vyše 70 rokov nemajú takmer žiadne vedomosti," povedal. Preto je podľa neho dôležité im opakovať, že "nech sa to zdá akokoľvek prirodzené, mier nie je samozrejmosť". Dôležitú úlohu v tom podľa neho zohráva aj škola či rodinné prostredie. Poukázal aj na dôležitosť jednoty. Kritizoval tiež častú povrchnosť, s ktorou mládež vníma informácie o dianí v spoločnosti.
Všetci sa musíme postaviť zlu
Všetci sa musíme postaviť zlu v krajine, vymedziť sa voči nemu a jasne ho pomenovať. Vyhlásil to prezident SR Andrej Kiska na štvrtkovej pietnej akcii. Tá sa konala pri pomníku víťazstva na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy. Podľa prezidenta je potrebné sa pýtať, prečo mnohí na Slovensku dokážu voliť ľudí, ktorí zlo skryte propagujú.
"Tisíce kilometrov od svojho domova za našu slobodu zomierali otcovia rodín, manželia, matky rodín i manželky. Robili to preto, aby Európa a svet boli slobodní a aby sa zbavili zla," povedal Kiska. Každá takáto pietna akcia je podľa neho príležitosťou nielen poďakovať sa, ale aj si pripomenúť, čo bolo na začiatku "besnenia a obrovského zla".
"Na začiatku bolo slovo nenávisti voči ľuďom inej farby pleti, voči inému náboženstvu. Slovo o zle a nenávisti dokázalo spustiť obrovskú tragédiu a o tom musíme hovoriť aj dnes," skonštatoval prezident s tým, že nenávistné slová zaznievajú aj v súčasnosti. Vymedzenie sa voči zlu a jeho pomenovanie je preto, ako tvrdí, tou najdôležitejšou vecou, ktorú musia ľudia spraviť. Mnohí Slováci, ktorí volia ľudí, čo zlo propagujú, to podľa hlavy štátu robia zo vzdoru alebo je to volanie po pomoci takých, ktorí sa prepadajú na dno spoločnosti, sú chudobní a nevedia si rady a sú sklamaní.
"Musíme na to myslieť a riešiť problémy ľudí, aby sme potom tých, čo šíria zlo, vedeli od nás jasne oddeliť. Musíme to spraviť všade, aj v parlamente. Hneď ako sa spája a diskutuje so zlom, je to zlý signál pre celú krajinu, lebo tým legitimizujeme zlo," podotkol.
Vyjadril sa aj Vallo
Ťažko sa dá predstaviť, ako by vyzeral dnešný svet, keby v 2. svetovej vojne nezvíťazili spojenci, ale fašizmus. Na spomienkovom podujatí pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy Červenou armádou to povedal primátor hlavného mesta Bratislavy Matúš Vallo. Podujatie v centre mesta bolo dnes už druhým, na ktorom sa spomínalo na 4. apríl 1945, keď Červená armáda prevzala kontrolu nad Bratislavou.
Napoludnie sa spomienkového podujatia na Slavíne zúčastnili napríklad predseda parlamentu Andrej Danko alebo premiér Peter Pellegrini, ktorý bol prítomný na oboch podujatiach. Na popoludňajšom podujatí sa zúčastnili aj prezident Andrej Kiska alebo viacerí zástupcovia zahraničných veľvyslanectiev.
Primátor Vallo vo svojom prejave zdôraznil úctu a rešpekt k ľuďom, ktorí zažili najkrvavejší konflikt v dejinách. Zároveň zdôraznil, že poučenie z histórie nás učí nepodliehať populizmu. "Najhoršou cestou, ako bojovať s extrémizmom, je vybrať sa jeho smerom," vyhlásil. Podľa prezidenta Andreja Kisku je v tejto súvislosti povinnosťou všetkých postaviť sa nenávisti. "Akonáhle sa spája, alebo diskutuje so zlom, je to zlý signál pre krajinu," povedal.
Zároveň skonštatoval, že vojakom, ktorí sa podieľali na oslobodení Bratislavy, je potrebné povedať "jedno obrovské ďakujem". Na podujatí vystúpil aj 92-ročný účastník bojov 2. svetovej vojny Ján Chudík, ktorý zdôraznil, že padlí si zaslúžia úctu a poďakovanie.
