KOŠICE – Ústavný súd (ÚS) SR už dostal sťažnosť k voľbám prezidenta SR, ktorú podal neúspešný kandidát na hlavu štátu Štefan Harabin. Podanie sťažnosti avizoval Harabin s tým, že prvé kolo volieb, ktoré sa konalo 16. marca, sa podľa neho neuskutočnilo ústavným a zákonným spôsobom.
"Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol v pondelok 25. marca 2019 doručený návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky. Tento návrh je evidovaný na ústavnom súde pod evidenčným číslom spisu Rvp 559/2019," uviedla v utorok hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
V prvom kole prezidentských volieb skončil Harabin tretí so ziskom 14,34 percenta hlasov. Do druhého kola postúpili Zuzana Čaputová, ktorú volilo 40,57 percenta voličov, a Maroš Šefčovič so ziskom 18,66 percenta hlasov.
V podaní Harabin namieta, že Čaputová pri financovaní svojej volebnej kampane podľa neho obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. "Navrhovateľ nespochybňuje možnosť vzdania sa kandidatúry v prípade, ak je pravdepodobné, že kandidát úspešný nebude a iný kandidát s obdobným programom, hodnotami a cieľovou skupinou voličov získa zo strany voličov väčšiu podporu. Takéto rozhodnutie je slobodným rozhodnutím každého kandidáta, avšak nezákonnosť a neústavnosť volieb spočíva v tom, že kandidát Dr. Ing. R. Mistrík sa vzdal svojej kandidatúry v prospech Mgr. Zuzany Čaputovej, a to za situácie, keď náklady na kampaň obidvoch kandidátov výrazne prekročili zákonom prípustnú výšku pre jedného kandidáta," píše sa v sťažnosti. Sťažovateľ ďalej tiež uvádza, že Mistrík odstúpil svoje bigboardy a megaboardy v prospech Čaputovej.
ÚS však môže rozhodovať o sťažnostiach na nezákonnosť a neústavnosť volieb až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov nefunkčné. Aktuálne má ÚS len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie. Národná rada SR zatiaľ nezvolila žiadnych kandidátov, z ktorých má prezident SR vymenovať chýbajúcich sudcov ÚS.
"Ústavný súd je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní pléna Ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov. Aktuálne však Ústavný súd pracuje v zložení štyroch sudcov a rozhoduje len vo veciach, v ktorých je príslušný rozhodovať senát Ústavného súdu. Na rozhodovanie vo veciach, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum Ústavného súdu, je preto nevyhnutné jeho doplnenie," uviedla ústavná sudkyňa Jana Baricová, ktorá od 1. marca vykonáva úlohy predsedu ÚS.
Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. ÚS má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu. "Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní," skonštatovala v minulosti Baricová.
Prijali aj druhú sťažnosť proti výsledku volieb prezidenta
Na Ústavný súd SR prišla okrem návrhu Štefana Harabina aj druhá sťažnosť proti výsledku volieb prezidenta SR. Ako informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová, ide o podnet postúpený zo Štatistického úradu SR, ktorý podala sťažovateľka 19. marca. Ústavný súd ju zaevidoval v utorok 26. marca.
Sťažovateľka vo svojom podaní píše, že v piatok 15. marca vo vysielaní nemenovanej televízie v relácii Prezidentské voľby 2019 bol jeden z hostí relácie stopercentne presvedčený, že sa bude konať 2. kolo volieb. „Ako mohol vedieť a byť si 100-percentne istý tým, že sa bude konať 2. kolo volieb, keď ku dňu 14. marca zo zákona nemožno zverejňovať štatistiky a robiť kampaň. Kampaň trvala len do 14. marca 2019. Potom je to celé v rukách občanov. Svojím prejavom len ovplyvnil a nepriamo zasiahol do mienky ľudí, čiže ich tzv. zmanipuloval,“ uviedla vo svojom podaní.
Sťažovateľka vo svojej žiadosti žiada o opakovanie 1. kola prezidentských volieb. Takisto žiada aj to, aby nesedeli tí istí ľudia vo volebných komisiách ako v prvom kole volieb.
