BRATISLAVA - Slovensko nerokuje a nerokovalo so Spojeným štátmi o trvalej prítomnosti amerických vojakov na našom území. Všetky informácie, ktoré na túto tému odzneli v médiách a tvrdia opak, sú klamstvo a účelové špekulácie. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák s tým, že americká strana s návrhom na trvalú vojenskú prítomnosť vôbec neprišla.
„V apríli minulého roku nám na rokovaniach jasne oznámili, že takúto prítomnosť na Slovensku ani neplánujú. Navyše, rozhodnutie o akejkoľvek prítomnosti cudzích vojsk na našom území môže urobiť výlučne vláda SR alebo NR SR,“ odpovedal Lajčák na otázku, či jeho rezort na túto tému vôbec rokoval.
„Dohoda, ktorej rokovania zastrešuje ministerstvo zahraničných vecí SR, by vytvorila aktualizovaný rámec pre spoločnú spoluprácu Slovenska a Spojených štátov amerických v oblasti obrany. Keďže od roku 2014 sa počet spoločných aktivít s USA zvyšuje - kupujeme americké vrtuľníky, americké stíhačky či spolupracujeme s Národnou gardou štátu Indiana - je v našom vlastnom záujme aktualizovať existujúci právny rámec. Aj ministerstvo obrany SR ešte donedávna považovalo americkú ponuku na využitie finančných zdrojov na modernizáciu našej obrannej infraštruktúry za prínosnú. Dohoda by vytvorila aj podmienky na využitie tejto ponuky,“ uviedol Lajčák na margo dohody medzi Bratislavou a Washingtonom, ktorú rezort obrany odmietol.
„Uzatvorenie Dohody o obrannej spolupráci by neznamenalo, že Američania si tu môžu niečo postaviť alebo že sem môžu čokoľvek doviezť a uložiť to u nás. Opäť, takéto niečo by mohli povoliť iba ústavné orgány nášho zvrchovaného štátu,“ pokračoval Lajčák. To, aké konkrétne aktivity by sa na Slovensku robili – cvičenia, výcviky či modernizácia letísk, by výlučne záležalo na spoločnej dohode.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že ministerstvo obrany v tomto procese hrá kľúčovú úlohu. „Ich zodpovednosťou je dohodnúť s americkou stranou detaily, ako sa budú aktivity realizovať. Jedným zo základných princípov, ktorý je obsiahnutý v návrhu dohody o obrannej spolupráci, je ten, že jej uplatňovanie bude rešpektovať suverenitu Slovenskej republiky, našu ústavu a naše zákony. Na tomto základe je suverénnym právom SR rozhodnúť sa, aké aktivity na svojom území chceme a aké nechceme. Základným faktorom v tomto rozhodovaní by mala byť výhodnosť pre SR,“ vysvetlil minister.
„Ak konkrétny projekt pre nás dáva zmysel, tak rokujme o podmienkach, za ktorých sme ochotní ho uskutočniť. Podobne sme to urobili aj v roku 2010, keď sme zrekonštruovali letisko na Sliači aj s využitím fondov NATO. My sme dali 34 miliónov eur, NATO 27 miliónov,“ pripomenul Lajčák projekty z minulosti. Ak by sme teraz potrebovali nový sklad pre muníciu pre stíhačky F-16, pre ktoré sa ministerstvo obrany rozhodlo, Slovensko by podľa Lajčáka mohlo zvážiť, či nie je výhodné podeliť sa o náklady s americkou stranou. „Ak sa rozhodneme, že to nechceme a zaplatíme si to sami, v poriadku. Je to opäť len a len v našej kompetencii a Američania budú musieť naše rozhodnutie rešpektovať,“ dodal minister.
Lajčák sa vrátil aj k obdobnej zmluve o spolupráci medzi USA a Maďarskom. Myslí si, že peniaze, ktoré boli určené pre Slovensko, by mohol Washington presmerovať do Budapešti. Maďarsko a USA sa už na finálnej podobe textu dohodli, momentálne je v maďarskom parlamente. „Maďarsko bude mať možnosť využiť finančné americké prostriedky na opravu svojej infraštruktúry. Ak by naše rokovania nepokračovali, môžu sa Američania rozhodnúť peniaze určené na naše projekty presmerovať do Maďarska. Ale to je otázka na americkú stranu,“ dodal Lajčák s tým, že je predsa jasné, že Maďari by neakceptovali zmluvu, ktorá by ohrozovala ich suverenitu, rovnako ako ďalšie krajiny, ktoré s USA majú podobnú zmluvu.
Predstavitelia rezortu obrany ukončili rokovania o poskytnutí 105 miliónoch dolárov na infraštruktúru armádnych letísk. Ponuka podľa kompetentných nezohľadňovala operačné požiadavky Ozbrojených síl SR a rezort nebude o tejto téme ďalej rokovať. Proti peniazom z USA sa postavili najmä predstavitelia Slovenskej národnej strany (SNS), ktorí odmietnutie ponuky podmienili zotrvaním vo vláde SR. Opoziční poslanci považujú tento krok za nelogický. Martin Fedor (Most-Híd) ho považuje za nepochopiteľný. Spojené štáty ponúkali na rozvoj letísk 105 miliónov amerických dolárov, čo je v prepočte viac ako 93 miliónov eur.
"Rezort obrany považuje za ohrozenie, respektíve obmedzenie suverenity Slovenskej republiky akékoľvek vytvorenie právnych podmienok pre pôsobenie cudzích ozbrojených síl na území Slovenska na neurčitý čas, s možnosťou vypovedania zmluvy najskôr po uplynutí doby 10 rokov od nadobudnutia jej platnosti, s 12-mesačnou výpovednou dobou. Navyše takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí," vysvetlila rozhodnutie MO SR hovorkyňa Danka Capáková.
"V prípade, že by bola predmetná dohoda o obrannej spolupráci podpísaná, vytvoril by sa precedens, ktorý by umožňoval umiestnenie cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, a to navyše bez toho, aby bol stanovený počet amerických vojakov, počty vojenskej techniky, ako aj materiálu bez špecifikovania druhu a konkrétneho účelu," dodala s tým, že ponuka Spojených štátov amerických bola zameraná výhradne na budovanie zariadení, respektíve objektov, ktoré slúžia prioritne pre rozmiestnenie príslušníkov americkej armády, vojenskej techniky a materiálu.
