BRATISLAVA - Slovensko ešte nevie, či uzná nového lídra Venezuely. V stredu pred rokovaním vlády to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
"Ja si myslím, že vám budem schopný povedať viac po rokovaní vlády, pretože budem na túto tému hovoriť s premiérom. V tejto chvíli musím naozaj zistiť, aká je politická pozícia Smeru-SD, teraz to neviem," povedal Lajčák.
Šéf rezortu zahraničných vecí si myslí, že Slovensko by malo stáť na strane EÚ. Proti novému lídrovi je napríklad poslanec Smeru-SD Ľuboš Blaha. Lajčák potvrdil, že sa s nim v stredu stretol, aby si to vyjasnili.
Nicolás Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Líder opozície Juan Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Spojené štáty ho okamžite uznali a Madura označili za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala taktiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura, naopak, podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia. Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, takisto uznajú Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol. K uznaniu Guaidóa za dočasného prezidenta pristúpilo viacero krajín EÚ.
Kukan a Zala vyzvali, aby sa SR pridala k skupine krajín EÚ uznávajúcich Guaidóa
Slovenský europoslanec Eduard Kukan (nezávislý) vyzval Slovensko, aby sa jasne postavilo k situácii vo Venezuele a pripojilo sa k tým krajinám EÚ, ktoré jednoznačne odsúdili režim Nicolása Madura a uznali za dočasného prezidenta opozičného lídra Juana Guaidóa. Kukan, ktorý je členom Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničnú politiku (AFET) v reakcii na kritickú politickú, bezpečnostnú a humanitárnu situáciu vo Venezuele a v súvislosti s pozíciou Európskeho parlamentu v utorok uviedol, že je znepokojený tým, do akých rozmerov prerástla najnovšia kríza vo Venezuele.
"Počet nevinných obetí protivládnych demonštrácii vzrástol na viac ako 200. Okolo 90 percent Venezuelčanov žije na hranici chudoby. Za túto humanitárnu a ekonomickú katastrofu nesie jednoznačne zodpovednosť režim Nicolása Madura," opísal situáciu Kukan. Bývalý šéf slovenskej diplomacie priznal, že ako člen europarlamentu minulý týždeň hlasoval za rezolúciu, ktorá uznáva Guaidóa za legitímneho dočasného prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky.
"Vyjadril som tiež podporu venezuelskému Národnému zhromaždeniu, ktoré je jediným legitímnym demokratickým orgánom krajiny. Považujem za nutné otvorene podporovať prodemokratické sily v krajine, ktorá je dennodenne ničená Madurovým vojenským režimom," dodal.
Podľa jeho slov by sa Slovensko malo tiež jasne postaviť k situácii vo Venezuele a pripojiť sa tak k tým krajinám Európskej únie, ktoré jednoznačne odsúdili Madurov režim a uznávajú za dočasného prezidenta Guaidóa. "Aj my by sme mali byť solidárni s obyvateľmi Venezuely a s našimi európskymi partnermi. Mali by sme ukázať, že sa dokážeme postaviť na správnu stranu a zasadiť sa za demokratickú Venezuelu," odkázal.
Poslanec Boris Zala (Smer-SD), ktorý je rovnako členom výboru AFET, v stredu uviedol, že EP vo všetkých svojich rezolúciách k Venezuele veľkou väčšinou odsúdil nedemokratické praktiky prezidenta Madura, katastrofálnu ekonomickú situáciu a humanitárnu tragédiu, ktorú spôsobil.
"Maduro sa dostal k moci nielen podvodnými voľbami, ale aj nelegálnym vytvorením paralelného 'ústavného zhromaždenia', ktoré prebralo zákonodarnú moc. Legitímnym je jedine riadne zvolený parlament, ktorý vzišiel z riadnych volieb, a jeho predseda Juan Guaidó," upozornil Zala. Dodal, že vzhľadom na to, že Maduro nevypísal nové prezidentské voľby, ako požadovala EÚ, Slovensko by malo uznať Guaidóa za jediného dočasného prezidenta Venezuely. "Slovensko by malo aktívne pracovať na tom, aby celá EÚ zaujala takéto stanovisko," spresnil.
Do utorka uznalo Guaidóa ako dočasného prezidenta 16 z 28 členských krajín EÚ: Česká republika, Británia, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko.
Kukan sa aktívne zapája do európskej politiky voči Venezuele už niekoľko rokov. V roku 2017 podporil v EP demokratickú venezuelskú opozíciu pri udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia. Bolo to po tom, čo prezident Maduro svojvoľne zakázal hlavným opozičným stranám kandidovať v prezidentských voľbách. Dlhodobo podporuje aj opozičného politika a bývalého starostu Caracasu Leopolda Lópeza a žiada od venezuelských orgánov, aby prepustili politických väzňov.
