BRATISLAVA - Platy poslancov Národnej rady SR a iných ústavných činiteľov sa v roku 2019 rozmrazia, a tým pádom oproti súčasnosti porastú o stovky eur. Napriek avizovaným krokom totiž po rokoch v parlamentne nedošlo k ich tradičnému zmrazeniu. A nebolo prijaté ani sľubované systémové riešenie. Posledná riadna schôdza pléna sa skončila v piatok, plénum sa ešte zíde kvôli zákonom, ktoré vetuje prezident Andrej Kiska.
"Páni kolegovia Robert Fico (Smer-SD) a Andrej Danko (SNS) zastavili to, čo sme chceli, teda systémové riešenie. Zastavili to a odmietli to," uviedol líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár s tým, že Smer-SD a SNS preto mali na stôl položiť nejaké riešenie, čo sa nestalo. Bugár pripúšťa, že nárast platov poslancov zhruba o tisícku nebude prijatý verejnosťou s nadšením. "Určite bude vlna rozhorčenia, s tým treba počítať. Pokojne by som mohol ľuďom povedať, aby sa opýtali mojich koaličných partnerov, ale nebudem to hovoriť. Treba tiež vedieť, že tieto platy sa roky nezvyšovali," poznamenal.
Viacerí poslanci Smeru-SD sa k téme vyjadrovať nechceli s tým, že o tom nič nevedia. Dušan Jarjabek (Smer-SD) však na rovinu povedal, že platy sa rozmrazia, lebo nie je dôvod na ich ďalšie zmrazovanie aj kvôli tomu, že Slovensko má historicky prvý raz vyrovnaný štátny rozpočet. "Nejde o zvyšovanie platov, len sa to vracia do súladu so zákonom. Ich zamrazenie bolo prejavom dobrej vôle vzhľadom na vtedajšiu ekonomickú situáciu. Bavme sa už konečne o práci poslanca, platy sú len chrumkavá téma," apeloval.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška povedal, že národniari sa v tejto téme prestali angažovať, keď Anton Hrnko (SNS) hľadajúci široký konsenzus nebol pochopený ani akceptovaný. "Odvtedy sa SNS platmi prakticky vôbec nezaoberá, nechali sme iniciatívu na iných. Snažili sme sa to riešiť a z nášho pohľadu sme urobili všetko potrebné. Nemáme čo viac urobiť ani to komentovať," uzavrel.
Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová upozornila, že Obyčajní ešte v októbri predložili návrh na ďalšie zmrazenie platov, ale neprešiel. "Žiadny alternatívny návrh neprišiel, koalícii pravdepodobne táto situácia vyhovuje. Ja som bola vždy za systémové riešenie. Je neprijateľné, aby sa platy zvýšili takto skokovo," myslí si. Podpredseda SaS Ľubomír Galko uznal, že liberáli boli už v minulých rokoch proti zmrazovaniu. "Ak koalícia dôjde s nejakým rozumným návrhom, my to podporíme. Ale určite nie ďalšie zmrazovanie," deklaroval.
Líder Smeru-SD Robert Fico ešte koncom novembra povedal, že politici majú stále priestor na hľadanie širokého konsenzu pri riešení otázky, čo bude v budúcom roku s platmi ústavných činiteľov, ktoré sú zmrazené od roku 2008. "Stále je priestor na hľadanie širokého konsenzu, či už na zmrazenie, respektíve rozmrazenie. Asi nenájdeme dohodu na téme úplne nového mechanizmu vypočítavania platov. S veľkou pravdepodobnosťou zostaneme pri tých mechanizmoch, ktoré sú dnes platné. Hľadáme konsenzus," uviedol vtedy Fico.
O tom, že platy treba vyriešiť systémovo, a nie opakovaným zmrazovaním, sa začalo hovoriť ešte vlani. Debatu vyvolal nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Fico. Situácia vyvolala napätie v koalícii a Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Bugár takéto vydieranie poslancov odmietal.
Návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov prešiel do 2. čítania
Poslanci parlamentu dnes posunuli do druhého čítania návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý predložili poslanci vládnej koalície. Dôvodom návrhu novely je vážny nedostatok spočívajúci v absencii možnosti preskúmania rozhodnutí orgánov konajúcich v konaniach o ochrane verejného záujmu a zamedzeniu rozporu záujmov.
"Odvtedy sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky. Predložený návrh na novelu ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti," uviedol jeden z predkladateľov, poslanec za Smer-SD Miroslav Číž.
V návrhu je požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu. "Požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších chýb ústavného zákona vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Požiadavky na odstránenie nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení zo dňa 18. októbra 2017," uvádza sa v dôvodovej správe.
Rovnako je v návrhu požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, ako aj požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Poslanci chcú tiež zosúladiť text ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov.
Podpredseda parlamentu za Smer-SD Martin Glváč, predseda komisie, ktorá návrh zákona pripravovala, uviedol, že ambíciou predkladateľov je, aby bol zákon prijatý ústavnou väčšinou. "Nikdy nebudú uspokojené predstavy všetkých poslancov. Snažili sme sa rokovať s väčšinou poslancov a vyzývam, aby sme rokovali o prípadných ďalších zmenách do januárovej schôdze. Ambícia koalície tu je. Máme ambíciu dostať do návrhu ako konflikt záujmov, ak je poslanec zároveň majiteľ médií alebo konečný užívateľ výhod," priblížil s tým, že médium, ktoré vlastní politik a je zároveň platené z európskych peňazí, z technickej asistencie, z ministerstiev, dáva určitú výhodu funkcionárovi. "Nie je to lex Kollár. Je to do budúcnosti," dodal. Podľa neho toto nie je zákon o majetkových priznaniach, ale o konflikte záujmov.
Poslanci nepodporili dvojicu návrhov nezaradených poslancov
Poslanci NR SR dnes neposunuli do druhého čítania návrhy zákonov z dielne nezaradených poslancov. Nezaradení poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Oto Žarnay (všetci Spolu - občianska demokracia) predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý by umožnil odoberať podvodne nadobudnuté akademické tituly. Podľa poslancov dnešná legislatíva neumožňuje absolventovi udelený titul odobrať ani v prípade, že sa preukáže podvod pri jeho získaní. Pri tvorbe návrhu vychádzali z českej legislatívy, kde má možnosť odobrať akademický titul rektor.
Ako navrhovali nezaradení poslanci, titul by mohol odobrať rektor príslušnej vysokej školy, pričom toto konanie by začínal z vlastnej iniciatívy alebo na základe návrhu akademického senátu vysokej školy, prípadne akademického senátu príslušnej fakulty či návrhu ministerstva školstva. "Rektor bude mať pri neodôvodnenom podnete právo konanie zastaviť. Pri jeho rozhodovaní mu bude pomáhať sedemčlenná komisia zložená zo šiestich odborníkov menovaných rektorom a jedného študenta príslušnej vysokej školy," uviedli predkladatelia s tým, že odobrať by tak mohol všetky tituly, ktoré boli udelené na základe zloženia štátnej skúšky, obhájením dizertačnej práce alebo získania titulu docent.
V návrhu zákona poslanci uviedli, že dôvodom pre vyslovenie neplatnosti titulu by bolo nesplnenie predpísaných podmienok na získanie titulu v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý bude daná osoba právoplatne odsúdená, za hrubé a úmyselné porušenie predpisov upravujúcich ochranu duševného vlastníctva či dobrých mravov, čo umožní potrestanie napríklad za zjavné plagiátorstvo.
Nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Viera Dubačová navrhovala zlepšiť podmienky financovania neziskových organizácií, občianskych združení, nadácií a neinvestičných fondov. Preto predložila návrh novely Občianskeho zákonníka. "Návrh novely zákona upravuje isté daňové výhody pri poskytovaní sponzorského príspevku, ktoré doteraz bolo možné získať len na základe zmluvy o sponzorstve v športe, ktorá sa však vzťahovala len na určitý okruh subjektov podľa osobitného zákona o športe," uviedla v dôvodovej správe k návrhu.
Orgány činné v trestnom konaní budú napokon skúmať aj anonymy
Polícia a prokuratúra napokon budú musieť vybavovať aj anonymné podania, a to vtedy, ak z nich vyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Vyplýva to z koaličnej novely Trestného poriadku, ktorú v piatok 89 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Finálnu podobu dostala právna norma až po schválení pozmeňujúceho návrhu Radovana Baláža (SNS).
Z neho vyplýva, že ak takéto dôvodné podozrenie v podaní nebude, orgán činný v trestnom konaní nemá byť povinný ho vybavovať. Zároveň však bude musieť takéto podanie posunúť na prešetrenie inému z orgánu, ak z neho vyplynie, že patrí do jeho pôsobnosti. O postupe s anonymným podaním sa bude musieť vyhotovovať záznam.
Za anonymné podanie sa bude podľa definície považovať také, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa, alebo sú tieto údaje nepravdivé. To isté platí aj pre trestné oznámenie. Pôvodný koaličný návrh novely Trestného poriadku kritizoval aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Novela totiž hovorila, že orgány činné v trestnom konaní a súdy nebudú musieť vybavovať aj anonymné podania a také, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa. Týkať sa to malo aj anonymných trestných oznámení.
"To, ako je novela navrhnutá, nie je pre mňa akceptovateľné. Jednak to nerieši problém, ktorý tu máme, na druhej strane musíme mať prístup aj k takým oznámeniam, ktoré sa možno nezakladajú na pravde, ale vedeli by sme ich využiť v rámci kriminálneho pátrania alebo v konaniach, ktoré predchádzajú trestnému konaniu," vysvetlil Gál svoje výhrady. "Musíte chrániť aj samých seba. Keď sa niekto schová za anonym a je to krivé obvinenie, nemáte sa ako brániť. Na druhej strane, nie je možné, že niekto napíše anonym a polícia s tým nič neurobí," povedal Gál.
Rektori nebudú odoberať tituly získané podvodom
Absolventovi nebude možné odobrať udelený akademický titul ani v prípade, že sa preukáže podvod pri jeho získaní. Opozičný návrh zákona, ktorý by dal podľa českého vzoru takúto možnosť rektorovi, v piatok v pléne neprešiel. Nezaradený poslanec Oto Žarnay tvrdil, že potrebujeme zákon, ktorý bude chrániť hodnotu skutočného vzdelania.
Podľa poslankyne parlamentu Viery Dubačovej (nezaradená) možnosť kúpiť si titul beztrestne podporuje ďalšie podvody s titulmi. "Podvody pri získavaní akademických titulov sa doteraz oplácali, okrem hanby za ne nič nehrozí. Podvodníci si môžu po zložení štátnej skúšky vydýchnuť, titul majú navždy. My to chceme konečne zastaviť," poznamenala.
Odoberanie titulov mal uskutočňovať rektor príslušnej vysokej školy, pričom toto konanie by začínal z vlastnej iniciatívy alebo na základe návrhu akademického senátu vysokej školy, akademického senátu príslušnej fakulty a návrhu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. "Rektor bude mať pri neodôvodnenom podnete právo konanie zastaviť. Pri jeho rozhodovaní mu bude pomáhať sedemčlenná prieskumná komisia, zložená zo šiestich odborníkov menovaných rektorom, ako aj jedného študenta príslušnej vysokej školy," uvádzali v návrhu nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého. Odobrať by tak mohol všetky tituly, ktoré boli udelené na základe zloženia štátnej skúšky a obhájením dizertačnej práce.
Vyslovenie neplatnosti malo byť možné napadnúť žalobou s odkladným účinkom v správnom súdnictve. Lehoty pre vyslovenie neplatnosti navrhovali nezaradení poslanci stanoviť v dĺžke jedného roka od právoplatnosti rozsudku o úmyselnom trestnom čine a desiatich rokov v prípade hrubého a úmyselného porušenia predpisov upravujúcich ochranu duševného vlastníctva či dobrých mravov, čo malo umožniť potrestanie napríklad za zjavné plagiátorstvo.
Návrh je podľa nezaradených poslancov inšpirovaný nielen českou právnou úpravou účinnou od 1. septembra 2016, ale aj legislatívnymi prácami dosiahnutými vládou Ivety Radičovej na ministerstve školstva, ktoré neboli dotiahnuté do úspešného konca z dôvodu jej predčasného skončenia.
Odmeňovanie obecných poslancov sa od februára upraví
Odmeňovanie poslancov obecných zastupiteľstiev sa upraví. Starosta bude môcť určiť plat svojho zástupcu, ktorý je poslancom, a to najviac vo výške 70 percent vlastného platu. Novelu zákona o obecnom zriadení, ktorú predložili poslanci z Mosta-Híd, schválilo v piatok plénum 108 hlasmi.
Doteraz bol pre obecného poslanca zavedený strop, mohol teda ročne dostať odmenu najviac v sume jednej dvanástiny platu starostu obce. Podľa Mosta-Híd to však nie je správne, lebo niektorí poslanci vykonávajú len svoj mandát, iní plnia úlohy aj pri zastupovaní starostu obce, ďalší vykonávajú úkony pri rôznych príležitostiach občianskych obradov.
Podľa schválenej novely bude mať starosta právomoc určiť plat svojho zástupcu v prípade, že je ním poslanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania. Výška platu zástupcu bude najviac 70 percent platu starostu. Pokiaľ je zástupcom starostu poslanec, ktorý je zároveň v pracovnom pomere, bude mu môcť starosta určiť odmenu takisto do výšky 70 percent vlastného platu. "Takto určený plat má zohľadniť rozsah výkonu funkcie zástupcu starostu v písomnom poverení," vysvetľujú predkladatelia.
Poslanci tiež v rámci novely schválili, že obecní poslanci vykonávajúci činnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, napríklad zo zákona o rodine, dostanú za tieto činnosti ďalšiu osobitnú odmenu. Zákon vstúpi do účinnosti 1. februára 2019, teda o mesiac neskôr ako bolo pôvodne navrhované.
Príchod pracovníkov z tretích krajín na Slovensko bude jednoduchší
Parlament schválil novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa od začiatku budúceho roka zavedú opatrenia na zjednodušenie a zrýchlenie príchodu pracovníkov z tretích krajín na Slovensko. Tieto opatrenia majú zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenska za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily. Novela zákona zavádza zmeny v oblasti služieb zamestnanosti, ako aj v oblasti pobytu cudzincov na Slovensku.
V zákone o službách zamestnanosti sa pre zamestnávateľov zavedie povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce s tým, že zákon bude stanovovať maximálnu výšku pokuty za nesplnenie tejto povinnosti. Ďalšou schválenou zmenou je zvýšenie periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú. Novela zákona tiež upravuje podporné doklady predkladané k žiadosti, a to najmä doklady o dosiahnutom vzdelaní a doklady týkajúce sa dočasného pridelenia.
Skracujú sa lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie a rozširujú sa možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rezort práce tiež zjednocuje dĺžku preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.
V zákone o pobyte cudzincov sa od začiatku budúceho roka skracujú lehoty pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na zamestnanie z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier. Prehodnocuje sa aj počet podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavádzajú sa nové povinnosti niektorým inštitúciám s cieľom uľahčiť priebeh konania o pobyte a mení sa miestna príslušnosť na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci.
