BRATISLAVA - Po takmer 30 rokoch od Nežnej revolúcie sa jej výdobytok, teda sloboda, podľa poslanca NR SR za Smer-SD Jána Podmanického pomaly stráca. Ako dnes povedal, prvé roky po Nežnej revolúcii bola celkom viditeľná sloboda prejavu, aj sloboda bádania.
Pripomenul, že média, politici, historici, politológovia mohli pomerne slobodne komunikovať aj ťažšie témy, neexistovala obava z postihu za prejavený názor. „Falošné pravidlá politickej korektnosti určujú o čom sa môže diskutovať a o čom sa nemôže diskutovať, určujú, ktorý názor je ten správny, a ktorý názor treba odsúdiť. Ani sme sa nenazdali, a pomaly sme prišli o slobodu prejavu, minimálne v prostredí hlavného prúdu,“ zdôraznil Podmanický.
Po Nežnej revolúcii bolo podľa poslanca Smeru bežné, že v televíznych a rozhlasových reláciách, bolo objektívne zastúpenie hostí. „Dnes dostávajú priestor len tí „správni“ historici, politológovia, sociológovia. Nehľadá sa pravda, robí sa propaganda. Niekedy mám pocit, že stav našej spoločnosti sa príliš podobá na stav slovenskej spoločnosti na sklonku normalizácie: hlavné média obhajujú len jeden politický názor, namiesto Moskvy je pre nás vzorom Brusel, imperialistický nepriateľ už nie je USA, ale Rusko, a ten, kto má iný názor je prenasledovaný v tom lepšom prípade mediálne, v horšom prípade aj trestnoprávne,“ vyhlásil.
Sme svedkami frustrácie a apatie
Po 29 rokoch od Nežnej revolúcie sme žiaľ podľa podpredsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského svedkami frustrácie a apatie z politiky a politikov. Ako dnes povedal, ľudia očakávajú od politikov a štátu pomoc v ťažkých situáciách, ale tej sa im dostáva len v minimálnej miere. „Štát a politici by mali tvrdo pracovať na prinavrátení dôvery občanov v štát a ich zástupcov, pretože ideály, s ktorými išli ľudia 17.novembra na námestia sa vytratili a ostala len trpká pachuť,“ povedal.
Podľa poslankyne NR SR za Sme rodina Adriany Pčolinskej 17. november 1989 znamenal najväčšiu koncentráciu túžby po slobode, po nádeji, po lepšom živote. „Nežná revolúcia znamenala najväčšiu koncentráciu ohľaduplnosti, lásky, tolerancie, hrdosti na vlastný štát,“ povedala dnes s tým, že nikdy nesmieme zabudnúť na obete totality, na zneužívanie štátnej moci, na neprávosť a morálny rozklad spoločnosti. „Buďme hrdí, že sme to ako národ dokázali a skúsme sa, inšpirovaní odkazom Nežnej revolúcie, zjednotiť a opätovne zabojovať o to, aby pravda a láska zvíťazili nad lžou a nenávisťou. Prekonajme apatiu, znechutenie, pohodlnosť. Sme to dlžní našim rodičom, starým rodičom, našim deťom. Sme to dlžní sami sebe. Sme to dlžní budúcnosti našej krásnej krajiny. Dá sa to,“ uviedla.
Slovensko stojí opäť na križovatke
Slovensko stojí podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽaNO Veroniky Remišovej opäť na križovatke ako v roku 1989. Ako dnes povedala, už je to takmer 30 rokov, čo sme porazili komunizmus. „Mysleli sme si, že sloboda je naša, raz a navždy. No prišiel mečiarizmus, ktorý nás doviedol na okraj priepasti. Prišla generácia politikov, ktorí našu krajinu drancujú a využívajú len na vlastné obohatenie sa. Generácia politikov, ktorá nemá pre Slovensko žiadnu štátotvornú myšlienku a samotnú existenciu štátu vidí len ako príležitosť na profit,“ zdôraznila.
Podľa Remišovej v súčasnosti znovu máme šancu vybrať si, aký bude náš zajtrajšok a aký bude charakter Slovenska a jeho budúcnosť. „Či to bude štát, kde právo a spravodlivosť bude platiť pre každého rovnako. Štát, kde talent, energia a húževnatosť budú odmenené a za poctivú prácu dostanú ľudia riadne zaplatené. Krajina, kde dane budú ľudia platiť s hrdosťou, pretože budú rozumnou investíciou do budúcnosti našich detí. Krajinou, kde politici budú s pokorou spravovať Slovensko, ktoré im ľudia zverili,“ uviedla.
Všetci podľa šéfky poslaneckého klubu OĽaNO vieme, akým prekážkam čelíme. „Čo nám však dnes chýba, je politika zdravého rozumu, bez malicherností a vzájomných hádok. Ťažké rozhodnutia, ktoré zoberú Slovensko oligarchom a vrátia ho naspäť ľuďom. A nadovšetko potrebujeme odvážnych ľudí, ktorí povedú krajinu aj v ťažkých časoch,“ vyhlásila s tým, že naša nádej na lepšie Slovensko je dnes väčšia ako prekážky, ktoré nám stoja v ceste.
Vraciame sa späť do čias Nežnej revolúcie
Slovensko sa vďaka niektorým politikom vracia stále späť do čias Nežnej revolúcie. Uvádzajú to v stanovisku predstavitelia opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorých Slovenská republika aj 29 rokov po novembri 1989 stále bojuje o svoj demokratický charakter. "Počas 29 rokov sa Slovensko vďaka politikom ako Robert Fico, Andrej Danko a Vladimír Mečiar neustále vracia na pomyselný začiatok Nežnej revolúcie, bojuje o svoj demokratický charakter, ľudské a občianske práva a hľadá si svoje miesto v Európe. Je to opakujúci sa a vyčerpávajúci zápas, ale tí, ktorí chcú mať zo Slovenska demokratickú krajinu s dobrou perspektívou do budúcnosti, nemôžu tento zápas vzdať. A nemôžu ho ani prehrať," uviedli liberáli.
Opozičná strana je podľa svojho stanoviska súčasťou politického zápasu. "Stále máme vo svojej pamäti odkaz 17. novembra 1989, keď ľudia spojení na námestiach myšlienkou slobody a demokracie pocítili svoju silu a slabosť totality. Presne to isté sa deje aj dnes, keď občania znovu zdvíhajú hlavy, zhromažďujú sa, lebo dosť bolo Fica, Danka, Kaliňáka, dosť bolo zlodejstiev, únosov a vrážd," doplnila SaS.
Aj v súčasnosti prevládajú v ľuďoch zlé myšlienky
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) si pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu uctil popravených a umučených politických väzňov komunizmu na cintoríne vo Vrakuni. Vo svojom príhovore poukazoval na to, že aj dnes, nepoučení minulosťou, ľudia zabúdajú na úctu a dobro.
„Žiaľ, aj dnes prevládajú zlé myšlienky, sebectvo, zloba. Niektorí si mýlia demokraciu s tým, že môžu robiť všetko. Tým by som chcel povedať, aby sa znova vrátili k hodnotám, úcte, a skôr, ako na niekoho zaútočia, aby si uvedomili, že je veľmi ľahké niekomu ublížiť, ale veľmi ťažké to odčiniť.“ Na záver sa predseda parlamentu Andrej Danko poklonil pamiatke všetkých tých, ktorí sa nebáli postaviť zoči-voči komunistickému režimu, a to aj napriek tomu, že často zato trpeli nielen oni, ale aj ich rodiny.
Gajdoš: Nedovoľme, aby odkaz 17. novembra vybledol
„17. november je pre mňa symbolom sily a odhodlania ľudí, ktorí sa nebáli postaviť a bojovať za ideály lepších zajtrajškov. Je to deň, kedy sme si vybojovali slobodu. Nedovoľme, aby jeho odkaz vybledol," povedal minister obrany Peter Gajdoš. Zároveň zdôraznil, že sloboda a demokracia sú aj o zodpovednosti. „Je preto smutné vidieť napríklad neustály pokles záujmu o demokratické voľby ako o možnosť ovplyvniť smerovanie nášho štátu," dodal.
V tejto súvislosti tiež šéf rezortu obrany pripomenul hodnotu slobody a demokracie v súčasnosti. „S úctou ku všetkým, ktorým bolo v boji za tieto princípy odňaté to najzákladnejšie právo – právo na život, si naozaj vážme, že dnes žijeme v slobodnej krajine. Pretože aj nasadenie našich vojakov do zahraničných misií a operácií dokazuje, že tieto hodnoty nie sú nikde na svete garantovanou samozrejmosťou," zdôraznil. Vedenie rezortu obrany si Deň boja za slobodu a demokraciu a odkaz 17. novembra uctí aj pri Bráne slobody na Devíne, kde sa na pietnej spomienke zúčastní štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marián Saloň.
Kotlebovci nevidia žiadnu zmenu
Od Nežnej revolúcie z novembra 1989 sa nezmenilo takmer vôbec nič. Pri príležitosti 29. výročia Nežnej revolúcie to uviedli predstavitelia strany Mariána Kotlebu - Ľudová strana Naše Slovensko. Podľa nich sa takmer okamžite po nástupe demokratického zriadenia začalo s rozkrádaním štátneho majetku. "V novembri 1989 štrngali ľudia na námestiach za slobodu a demokraciu. Mnohí z nich v dobrom verili, že robia revolúciu, ktorá všetko zmení. Nakoniec sa však nezmenilo takmer nič. Kovaní boľševici prezliekli kabáty a organizovane odovzdali moc „demokratom“, ktorí začali s okamžitým rozkrádaním národného majetku. Totalitné maniere v našej spoločnosti však pretrvávajú dodnes, len sa dejú sofistikovanejším spôsobom," uviedla strana ĽS NS.
Podľa stanoviska strany je aj súčasná vládna garnitúra skorumpovaná a plná podvodníkov. "Na jednej strane je od špiku kosti skorumpovaná vláda plná podvodníkov, ktorí sa potácajú od jedného škandálu k druhému. Na druhej strane stojí takzvaná „demokratická opozícia“, ktorá sa tvári, že bojuje proti tomuto skorumpovanému systému. V skutočnosti však bojujú len proti koaličným stranám, ktorým závidia vládu a moc a najradšej by ich okamžite vystriedali. Na tento účel neváhajú zneužiť ani vraždu novinára či donekonečna organizovať umelé protestné zhromaždenia, na ktorých vystupujú herci a ľudia napojení na financie z tretieho sektora," doplnila strana.
Smer-SD: Slovensko sa mohlo vydať vlastnou cestou
Slovensko sa vďaka udalostiam z Novembra 89 mohlo vydať vlastnou cestou. Aj vďaka 17. novembru 1989 môžeme sami a slobodne vo voľbách rozhodovať o tom, či sa chceme starať o starých ľudí, podporovať cestovanie vlakom zadarmo alebo mať deň voľna v štátny sviatok. Na sociálnej sieti to uviedla najsilnejšia parlamentná strana Smer-SD.
"Nesmieme zabudnúť na ľudí, ktorí mali odvahu a postavili sa za túto slobodu, v ktorej žijeme. Každému jednému z týchto ľudí patrí naša vďaka," apeluje strana Roberta Fica pri príležitosti štátneho sviatku Dňa boja za slobodu a demokraciu.
Pred 29. rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek.
Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
