BRATISLAVA - Návrh na zavedenie ústavného stropu na dôchodkový vek je politickým marketingom. Po pondelkovom rokovaní tripartity to uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Zamestnávatelia sú podľa neho znepokojení tým, že sa o návrhu diskutuje bez adekvátnych čísiel a dopadov tohto návrhu na verejné financie.
"Vnímame to skôr ako politický marketing, a nie ako reálnu snahu na dosiahnutie cieľa," povedal. Upozornil na to, že navrhovaný penzijný strop by platil až v roku 2030. "Je dostatok času na to, aby sa pripravili dopady a riešenia, ak je potrebné dôchodkový vek zastropovať," povedal. Ak by sa podľa neho malo Slovensko na tento návrh "zodpovedne pripraviť", potrebovalo by už v roku 2019 zvýšiť odvody do dôchodkových fondov o tri percentuálne body.
AZZZ sa podľa Machunku v plnej miere pripája k stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá návrh ústavného zákona kritizovala. "Rada spravila veľmi dobrú analýzu, veľmi dobre vyvrátila všetky politické argumenty a zavádzania, ktoré počas prípravy tohto zákona tam bežali," povedal. Na zastropovanie dôchodkového veku podľa neho doplatia platitelia daní a dôchodcovia v podobe nižšieho dôchodku.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský upozornil na to, že ani budúci dôchodcovia nerozumejú tomu, čo zastropovanie dôchodkového veku znamená. "Ľudia starnú, ale dožívajú sa vyššieho veku aj v zdraví," povedal. Mnohí penzisti podľa neho chcú pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku. "Myslíme si, že zavádzanie ústavných zmien v takejto citlivej oblasti, ako je dôchodkový vek, to skutočne vyžaduje dôkladnú analýzu, odbornú diskusiu, aj informovanie verejnosti," dodal. Zamestnaný človek má pritom podľa Lelovského na trhu práce úplne iné postavenie ako dôchodca, ktorý sa chce zamestnať.
Zástupca Asociácie priemyselných zväzov SR Pavol Prepiak poukázal na to, že mnoho dôchodcov po dosiahnutí 64 rokov ešte chce pracovať. "Hranica 64 rokov je hranica, kde by si niektorí ľudia možno zaslúžili odchod do dôchodku, ale čo s tými, ktorí chcú po 64 rokoch ďalej pracovať," upozornil. Podľa neho by sa nemalo stať, aby títo ľudia mali zhoršené podmienky na trhu práce.
Hlasovanie o návrhu ústavného zákona, ktorým sa má od júla budúceho roka zaviesť strop na vek odchodu do dôchodku, parlament minulý mesiac presunul na novembrovú schôdzu. Procedurálny návrh na presunutie hlasovania na novembrovú schôdzu parlamentu podal poslanec za Smer-SD Ján Podmanický "v záujme hľadania konsenzu na podporu tohto zákona". Parlament tento jeho návrh schválil.
Podľa navrhovaného ústavného zákona by ľudia na Slovensku mali ísť do penzie najneskôr v 64 rokoch. Poslanci za Smer-SD Jana Vaľová a Erik Tomáš podali pozmeňujúci návrh, aby žena, ktorá vychovala jedno dieťa, mala právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, mohla by ísť najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi má mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku. Za posunutie návrhu ústavného zákona do druhého čítania v septembri hlasovalo 93 poslancov, 29 bolo proti a 19 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Návrh podporili aj niektorí poslanci za stranu Most-Híd, spomedzi opozičných poslancov za hlasovali poslanci za hnutie Sme rodina a poslanci za ĽS Naše Slovensko.
Navrhovaný ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do návrhu ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že "každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda". Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.
