BRATISLAVA - Politici sa boja otvoriť tému úpravy platov ústavných činiteľov, ktoré sú už roky zmrazené, ale je potrebné to urobiť. Zdôraznil to podpredseda Národnej rady SR Andrej Hrnčiar (Most-Híd) v odpovedi na otázku, ako koalícia naloží s týmto problémom.
Keďže do konca roka 2018 ostáva už len jedna riadna schôdza NR SR, možnosti, ako zasiahnuť, sú len dve. Buď vláda predloží novelu zákona a poslancov požiada o jej prerokovanie v skrátenom konaní, alebo bude v pléne predložený pozmeňujúci návrh k inému zákonu. Ak sa neudeje nič, platy ústavných činiteľov sa automaticky rozmrazia a od januára 2019 stúpnu o viac ako tisíc eur. "Neexistuje zatiaľ v rámci koalície žiadna dohoda, ako sa platy zmrazia či upravia. Rozhodnúť sa má tesne pred poslednou schôdzou," povedal Hrnčiar. Toto rokovanie pléna sa začína 27. novembra.
Hrnčiar je osobne presvedčený, že politici by mali po rokoch nájsť odvahu na rozmrazenie platov. "Tento stav nie je dobrý, čo hovoria poslanci naprieč politickým spektrom. Multimilionár Igor Matovič (OĽaNO) je proti, ale jeho vlastní poslanci majú iný názor. Treba však nájsť nejaký kompromis, aby rozmrazenie nespôsobilo skokovitý nárast. To by verejnosť nevnímala s pochopením," myslí si. Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák podotkol, že možností, ako platy vyriešiť, je viac. "Budeme o tom ešte v koalícii diskutovať. Stanovisko SNS však je, že nie sme za zvyšovanie platov," deklaroval.
Informácie o tom, ako sa platy budú riešiť, nemá ani šéfka najsilnejšieho opozičného klubu SaS Natália Blahová. "Mali sme už množstvo skreslených informácií a za posledný mesiac či dva žiadne nové nie sú. Nehovorilo sa o tom ani na rokovaní grémia. My sme za to, aby sa nekaličil zákon každoročným zmrazovaním. Je najvyšší čas postaviť nový zákon o odmeňovaní ústavných činiteľov, aby sa raz a navždy táto polemika vyriešila a nebolo to len o súťaži v populizme medzi koalíciou a opozíciou. Preto očakávame od koalície komplexný návrh, ktorý túto patovú situáciu vyrieši," odkázala.
Úrad vlády SR k tejto téme stručne odkázal, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) "považuje otázku zmrazovania platov poslancov za záležitosť zákonodarného zboru". Od poslaneckých platov sú pritom odvodené aj platy členov vlády či prezidenta. Zmrazovanie platov pre rok 2019 mali poslanci na stole aj v októbri, keď s takýmto návrhom prišiel práve Igor Matovič. Podporili ho však len poslanci OĽaNO, Sme rodina a ĽSNS.
O tom, že platy treba vyriešiť systémovo a nie opakovaným zmrazovaním, sa začalo hovoriť ešte vlani. Debatu vyvolal nesúhlas časti koaličných poslancov zo Smeru-SD, SNS aj Mosta-Híd s návrhom na zmrazenie platov v zrýchlenom režime, s ktorými prišiel pred Vianocami vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD). Situácia vyvolala napätie v koalícii a Fico pripúšťal spojenie hlasovania o zmrazovaní platov s dôverou vláde. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár odmietal takéto vydieranie poslancov.
Koaličné strany sa potom dohodli na príprave systémového riešenia úpravy platov. Nateraz majú oproti roku 2017 platy zvýšené o symbolické jedno euro. Tvrdili, že systémové úpravy treba prijať čo najskôr, pôvodne hovorili o jari. Zákon, cez ktorý sa malo odmeňovanie ústavných činiteľov meniť, bol na programe májovej schôdze parlamentu, ale vláda ho stiahla. Nebola totiž dohoda.
Hoci dohoda nevznikla, už pred niekoľkými mesiacmi koaliční lídri oznámili základné kontúry zmien. Plat poslancov a ďalších ústavných činiteľov by sa nemal v budúcnosti odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty. Ďalšou zmenou malo byť, že plat poslancov by nebol rozdelený na dve časti. Paušálne náhrady by sa tak pripojili k základnému platu a celá zložka by podliehala odvodom.
