BRATISLAVA - Prezident SR Andrej Kiska nepodpísal novelu zákona o vysokých školách, ktorej súčasťou je aj novela zákona o Slovenskej akadémii vied (SAV). Platiť bude aj bez jeho podpisu. Inštitúcie SAV tak zostanú v stave, v akom boli pred transformáciou.
Organizácie, ktoré nesplnili podmienky, sa vrátia do právnej formy spred 1. júla. Pôvodne mali ústavy SAV prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra verejných výskumných inštitúcií (VVI). SAV sa tak bude podľa schválenej novely skladať z rozpočtových a príspevkových organizácií. Novela súčasne zaväzuje SAV zabezpečiť do 31. decembra 2018 všetky potrebné úkony, aby sa jej organizácie mohli stať VVI na základe postupu, ktorý určuje zákon o VVI.
Z novely zákona o vysokých školách vyplýva, že vysokým školám pribudne nový typ bakalárskeho študijného programu. Ide o interdisciplinárne štúdiá. Študentom má umožniť vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom budú mať možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.
"Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá," uvádza sa v predkladanom materiáli. Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.
Doteraz platí, že hodnotenie tvorivej činnosti je súčasťou komplexnej akreditácie činností vysokej školy spolu s akreditáciou jednotlivých činností. Prepojenie hodnotenia tvorivej činnosti s akreditáciou do istej miery zvýrazňuje v celom procese tvorivú činnosť a dáva menší dôraz na kvalitu samotného vysokoškolského vzdelávania, kde kvalita tvorivej činnosti je len jedným z predpokladov kvalitného vzdelávania.
Hodnotenie zabezpečí ministerstvo školstva, ktoré za týmto účelom zriadi odborný panel hodnotiteľov. Aby súčasná úroveň jednotlivých oblastí výskumu neskresľovala nastavenie hodnotiacich kritérií, zabezpečenie samotného hodnotenia bude realizované najmä prostredníctvom zahraničných expertov, čo je predpokladom na získanie objektívnejšieho hodnotenia v medzinárodnom kontexte, ako keď tento proces bol nastavený prevažne odborníkmi zo slovenského akademického prostredia.
Prezident podpísal zmeny v zákone o stavebnom sporení
Prezident SR Andrej Kiska podpísal zmeny v zákone o stavebnom sporení. Od januára 2019 sa pre nových sporiteľov ruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň sa zúži okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Taktiež sa obmedzí poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Limitovať sa bude aj nárok na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a minimálna percentuálna výška štátnej prémie sa zníži.
Priateľskí sporitelia získavali štátnu prémiu podľa rezortu financií aj napriek tomu, že si na účte stavebného sporenia len sporili a nečerpali žiadny úver. Poskytnutie štátnej prémie sa bude po novom viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely. Štátna prémia sa zároveň bude vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Štátna prémia pre deti ostáva zachovaná.
Limitovať sa bude nárok na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej počas kalendárneho roka. Ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu až v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť polovicu maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom. Spodná hranica percentuálnej výšky štátnej prémie sa zníži z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu. Maximálna suma štátnej prémie sa zaokrúhli na 70 eur ročne.
