BRATISLAVA - Hnutie OĽaNO kritizuje, že štát poskytuje Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ZSSK) stále viac peňazí napriek tomu, že jej strata sa v posledných rokoch pravidelne znižuje. Ako v stredu na brífingu informoval expert opozičného hnutia na dopravu Jiří Kubáček, strata národného osobného vlakového dopravcu medzi rokmi 2014 a 2017 síce klesla z 8,3 mil. eur na 5,6 mil. eur (pokles o 2,7 mil. eur), dotácia štátu však v tom istom období vzrástla z 214,1 mil. eur na 247,7 mil. eur, teda o 33,6 mil. eur.
OĽaNO tým reagovalo na nedávne tvrdenie predsedu Smeru-SD a poslanca Roberta Fica, že ZSSK sa ekonomicky darí vďaka bezplatnej preprave pre žiakov, študentov a dôchodcov, ktorú zaviedla vláda Smeru-SD v novembri 2014. "To, čo Robert Fico zamlčal, je, že štát každý rok posiela železniciam výrazne viac peňazí vo forme dotácií," povedal Kubáček. "Robert Fico zatajil minimálne tridsať miliónov, ktoré sa stratili v Železničnej spoločnosti Slovensko a v komplikovaných číslach sa bežní ľudia nevyznajú," dodal.
Poslanec a tieňový minister dopravy OĽaNO Ján Marosz povedal, že hoci štát míňa na železnice stále viac peňazí, vlakov jazdí rovnako málo, sú v katastrofálnom stave a kvalita sa zhoršuje. "Kde sú tie milióny eur, ktoré vy daňoví poplatníci dávate naviac železničným firmám? Prečo na koľajniciach takmer denne horia rušne, keď do železníc lejeme stále viac peňazí?" spýtal sa Marosz. Železnice sú podľa neho čiernou dierou, kde sa lejú peniaze daňových poplatníkov a dlhodobé zanedbávanie údržby sa začína prejavovať v častej poruchovosti rušňov a vlakov.
OĽaNO preto vyzýva ministra dopravy Arpáda Érseka, aby okamžite vymenil manažmenty štátnych železničných spoločností. Ak minister na túto výzvu nebude reagovať, hnutie bude hľadať v opozícii podporu na jeho odvolanie v Národnej rade SR. "Sú tam nekompetentní politickí nominanti pána Danka alebo pána Hrnčiara alebo iných politikov, ktorí nemajú skúsenosti zo železničného sektora. Problém nie je len na najvyšších poschodiach, ale aj v nižších pozíciách," upozornil Marosz. Podľa neho "je to natlačené politickými nominantmi, ktorí tejto práci nerozumejú". "Dôsledkom zlého manažmentu je zlá organizácia práce, katastrofálna údržba, nejasné hospodárenie a každodenné meškania, na ktoré doplácajú cestujúci. Železnice potrebujú ihneď odborníkov a musia im šéfovať manažéri s dlhoročnou praxou na železnici," dodal Marosz.
Okamžitá reakcia ZSSK
Predovšetkým pre cestujúcu verejnosť je nepríjemné, že sa havarijné situácie na železnici stali. Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Tomáša Kováča ich však firma intenzívne vyšetruje a robí opatrenia na zvýšenie vlastnej reakcieschopnosti.
Reagoval tak na stredajšie vyjadrenia predstaviteľov hnutia OĽaNO, ktorí vyzvali ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby v nadväznosti na železničné nehody odvolal manažmenty železničných firiem. Podľa hnutia sú na čele týchto firiem "nekompetentní politickí nominanti, ktorí nemajú skúsenosti zo železničného sektora". Následne podobnú výzvu predniesli aj predstavitelia opozičnej SaS.
"Tvrdenia hnutia OĽaNO vyplývajú zo zlej vôle a snahy zneužiť situácie po nedávnych mimoriadnych udalostiach na železnici," uviedol Kováč. Napríklad predseda predstavenstva ZSSK má podľa jeho slov desaťročnú prax z pôsobenia v železničnom prostredí. "Práca vo vedení firmy zamestnávajúcej takmer 6000 ľudí si vyžaduje manažérske schopnosti a poznanie prostredia. Ale nie schopnosť opraviť vlak," konštatoval Kováč.
Tvrdenia o zlom hospodárení v železniciach sú podľa jeho slov politicky motivované snahou bývalých úradníkov ministerstva vrátiť sa na svoje posty. "Preto debaty o neodbornosti manažmentov sú nedôstojné a neobstoja," uviedol Kováč. Pripomenul, že od roku 2014 vzrástol počet prepravených pasažierov o viac ako 50 % a ZSSK tento nárast zvláda s rovnakým počtom zamestnancov. Tento fakt podľa neho predstavitelia OĽaNO nespomenuli.
Takisto, že preprava pasažierov zadarmo jednoznačne vedie v prvej fáze k úbytku tržieb, a tým k potrebe vyššej kompenzácie nákladov zo strany štátu, je podľa neho známa skutočnosť, ktorú komunikovala v minulých obdobiach aj ZSSK. "Na druhej strane, náklady ZSSK nerastú adekvátne k rastu prepravených osôb a maximálne kopírujú hranicu inflácie a všeobecného nárastu cien hlavne v energiách a v platoch zamestnancom, ktorí roky dostávali plat pod priemerom Slovenska," opísal Kováč.
Z pohľadu ekonomiky má podľa neho súčasný manažment nespochybniteľné zásluhy napríklad na znižovaní straty spoločnosti, či na znižovaní dotačnej náročnosti na prepravenú osobu a osobokilometer. Kým v roku 2014 to bolo podľa Kováča 0,093 eura na osobokilometer, v roku 2017 sa znížila na 0,069 eura na osobokilometer. Súčasne podľa neho napríklad stúpajú tržby či počet platiacich cestujúcich a rastie aj produktivita práce.
