BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) predloží v stredu (22.8.) na rokovanie vlády novelu takzvaného protischránkového zákona. Urobí tak v prípade, že v utorok (21.8.) prejde úspešne rokovaním legislatívnej rady vlády. Minister to uviedol v pondelok na tlačovej konferencii.
Na tej spolu s advokátom a spoluautorom novely Andrejom Leontievom reagovali na kritiku nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR a predsedu mimoparlamentnej strany Spolu - občianska demokracia Miroslava Beblavého, ktorý varoval pred tým, že vláda začína demontovať protischránkový zákon. Podľa Gála sa nič podobné nedeje. "Jednak nič nedemontujeme, spresňujeme, sprísňujeme. Sú to čiastkové veci, ktoré sú potrebné z dôvodu praxe, ako zákon funguje a čo potrebujeme doladiť,“ vysvetlil Gál. Ten bol podľa vlastných slov nemilo prekvapený hystériou, ktorá vznikla okolo zákona.
„Niektoré politické strany, ktoré potrebujú sa zviditeľniť, nemajú ešte päť percent, potrebujú vyvolať pocit, že niečo sa stalo, pocit ohrozenia, a potom samých seba stavajú do roly záchrancov. No ale my nepotrebujeme žiadnych podobných pseudozáchrancov,“ uviedol minister. Šéf rezortu vysvetlil, že on osobne nemá s novelou nič spoločné, pretože bola pripravená ešte v čase jeho predchodkyne Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorá ho požiadala o jej čo najskoršie posunutie na pripomienkovanie. Na novele pritom pracoval ten istý tím, ktorý pripravil samotný zákon.
Samotný protischránkový zákon sa podľa Gála za viac ako rok praxe osvedčil, pričom zaviedol čistotu do vzťahu štátu a podnikateľov, keďže už nie sú možné obchody so schránkovými firmami, kde by neboli zrejmé ich vlastnícke štruktúry. „Tento zákon je stále výkladná skriňa transparentnosti a jedno z najvýznamnejších opatrení boja proti korupcii,“ zdôraznil.
Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing priblížil, že novela prináša rad technických opatrení, ktoré by mali zákon zlepšiť, sprísniť a odstrániť nedostatky, ktoré ukázala prax. „Nie je žiaden dôvod, prečo by som sa mal podieľať na predpise, ktorý by môj vlastný zákon demontoval, deštruoval, vykosťoval,“ uviedol právnik s tým, že v tomto prípade ide pre neho o „reputačnú“ záležitosť.
Protischránkový zákon sa podľa Leontieva ukázal byť funkčný. „Prioritný zámer je, aby štát vedel, s kým obchoduje. Sekundárny, aby aj verejnosť vedela, s kým štát obchoduje. Ale v žiadnom prípade zákon sám osebe nevie zastaviť korupciu, nevie odstíhať lobistov, ktorí majú provízie zo štátnych zákaziek, nevie potrestať automaticky politické a rodinkárske väzby, ktoré môžu vzniknúť medzi podnikateľom a nejakým úradníkom,“ uviedol na margo podľa neho neprimeraných očakávaní časti verejnosti.
Beblavý, ktorý na príprave zákona spolupracoval so Žitňanskou, novele vytýka, že chce umožniť verejným podnikom obchodovať so schránkovými firmami, ak je to "v bežnom obchodnom styku". Za druhý vážny problémom považuje to, že z pôsobnosti zákona majú dostať úplnú výnimku dve štátne finančné inštitúcie - Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) a Eximbanka. Napokon vytkol, že návrh znepríjemní nahlasovanie podozrení o schránkových firmách aktivistami.
Leontiev vysvetlil, že novela len odstraňuje deformáciu smerom k súkromnému sektoru a zavádza jedinú výnimku pre verejné podniky, ktorých zákazníci sa nebudú musieť registrovať v registri partnerov verejného sektora, ak nakupujú v bežnom obchodnom styku produkt, ktorý predstavuje hlavnú obchodnú aktivitu verejného podniku.
V prípade SZRB a Eximbanky advokát ozrejmil, že aj po prijatí novely budú musieť tieto finančné inštitúcie preverovať konečných používateľov výhod u svojich zákazníkov, a to podľa zákona o legalizácii a praní špinavých peňazí. Leontiev napokon odmietol, že by trovy dokazovania mali podľa novely automaticky platiť novinári a neziskové organizácie, ktoré napadnú pravdivosť údajov v registri. Cieľom podľa neho bolo len vyriešiť, kto má trovy dokazovania znášať, čo doteraz zákon neurčoval.
