BRATISLAVA – Na šírenie nenávisti a propagandy treba podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára adekvátne reagovať.
„Aj v kinosálach a kultúrnych domoch, aj za plotmi, aj za múrmi slovenského parlamentu,“ uviedol dnes Bugár v súvislosti so spomienkou na rómsky holokaust. Podľa neho slová a politické vyhlásenia už nestačia.
Negatívne nálady v spoločnosti cez agresívne činy jednotlivcov môžu viesť podľa strany Most-Híd až k masovej rasovej nenávisti a neznášanlivosti. Strana upozorňuje, že základným prostriedkom systematického vyvražďovania "rasovo menejcenného obyvateľstva" boli ústavné zákony, ktoré hovorili o ochrane krvi, cti, štátnych symbolov a o zdravom manželstve. „Norimberské zákony z roku 1935 viedli k rasovej diskriminácii a najväčšej genocíde Židov a Rómov v dejinách. Tá najkrutejšia pre Rómov bola noc z 2. na 3. augusta 1944 v tábore Auschwitz-Birkenau, kde boli internované a zavraždené celé rodiny. Dnes si pripomíname túto smutnú udalosť,“ uvádza sa v stanovisku strany Most-Híd s tým, že „len" spomínať a pripomínať neodňateľnosť ľudskej dôstojnosti dnes už nestačí. Symbolické kroky nesúhlasu s prejavmi extrémizmu totiž zanikajú.
Podľa Mosta-Híd aj v ostatných týždňoch sme boli svedkami toho, že pokusy o šírenie ideológií, ktoré sú v protiklade so základnými princípmi demokratického zriadenia našej krajiny, ožívajú, silnejú. „Nenávistné prejavy sa stali súčasťou parlamentnej rozpravy, nebezpečnú ideológiu, a ňou nevraživosť a nenávisť, šíria aj ústavní činitelia, poslanci ĽSNS-Kotleba, ktorí svoj mandát získali v demokratických voľbách, no základné princípy liberálnej demokracie, základné ľudské práva a slobody, základné hodnoty Európskej únie popierajú,“ pripomína strana Bélu Bugára. V strane Most-Híd pod pracovným názvom „Sloboda a demokracia nie je samozrejmosť“, už prebieha diskusia o potrebných legislatívnych úpravách.
V rokoch 1939 až 1945 v Európe zomrelo približne 300-tisíc až 500-tisíc Rómov. „Rómovia zo Slovenska neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo predovšetkým na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov alebo priamou likvidáciou predovšetkým po potlačení SNP,“ informovalo občianske združenie In Minorita. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz-Birkenau v dedine Brezinka (nem. Birkenau) neďaleko poľského mesta Osvienčim (nem. Auschwitz).
Bolo tam deportovaných približne 2,5 milióna ľudí a odhaduje sa, že asi 1,1 milióna tam zahynulo, pričom 900-tisíc zavraždili hneď po príchode. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime – Brezinke zavraždených 2 900 Sintov a Rómov. Nacisti ich usmrtili v plynovej komore, prevažná časť obetí boli starí a chorí ľudia a matky s deťmi. Pamiatku týchto obetí si európski Rómovia uctievajú každoročne 2. augusta počas pamätného Dňa rómskeho holokaustu. Kým Židia na likvidáciu svojho národa používajú slovo holokaust, ktoré v gréčtine znamená spálenie, Rómovia svoju cielenú likvidáciu v koncentračných táboroch označujú rómskym slovom poraimos, čo znamená požieranie.
