PRAHA/BRATISLAVA - Najväčším nedostatkom Vyšehradskej štvorky (V4) je absencia spoločnej regionálnej identity a nesúlad v rámci vyšehradského zoskupenia - naznačuje to i program nadchádzajúceho slovenského predsedníctva. V rozhovore to uviedol český politológ Ladislav Cabada.
"V4 je vnímaná ako dominantne mocenský nástroj. Poľsko, Česko a Maďarsko rivalsky súperia o dominanciu v tejto skupine. V4 je potom jednotlivými členmi opúšťaná vždy, keď sa im to hodí. Je to teda veľmi nepevné manželstvo, ktoré sa môže kedykoľvek - dočasne alebo natrvalo - rozpadnúť," povedal odborník z pražskej Metropolitnej univerzity. Podľa jeho slov nezhodu v rámci vyšehradského zoskupenia naznačuje aj program slovenského predsedníctva vo V4, ktoré sa začína v júli.
Politika prítomnosti
"Slovensko kontinuálne presadzuje politiku prítomnosti v jadre EÚ (členstva v eurozóne), ktorú včlenilo aj do svojho programu. Neviem si však predstaviť, že sa vlády ostatných krajín dokážu stotožniť s tým, že udržanie SR v rámci jadra EÚ je takou prioritou, že bude prípadne potrebné obetovať časť vlastných predstáv o zostavovaní nového rozpočtu EÚ," zdôraznil politológ.
Cabada na druhej strane pripomenul pozitíva V4. "Najväčším prínosom V4 bola bezpochyby ochota prekonať či aspoň nediskutovať o problematických bilaterálnych vzťahoch jednotlivých krajín z minulosti a spolupracovať s ohľadom na jasne danú prioritu členstva v západných štruktúrach, teda NATO a EÚ," uviedol.
Odborník pozitívne vníma aj energiu, s ktorou po roku 2009 začala Vyšehradská štvorka presadzovať nové témy. Išlo napríklad o "rozširovanie EÚ na západný Balkán, energetickú bezpečnosť, jednotnú pozíciu pri prípravách rozpočtu EÚ na obdobie 2014-20 a po roku 2015 špecifický a od mainstreamu odlišný pohľad na príčiny i riešenia masovej migrácie do Únie," vysvetlil Cabada. "Táto schopnosť spolupráce vrátane možnosti rozšíriť ju v rámci formátu V4plus je významným prvkom pri presadzovaní vlastnej agendy na úrovni EÚ," dodal Cabada.
Politologička: Predsedníctvo SR vo V4 nebude také nacionalistické ako maďarské
Slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4), ktoré sa začína 1. júla, bude v porovnaní s maďarským skôr pragmatickejšie. Najväčšou výzvou budú rokovania o rozpočte eurozóny. V rozhovore to uviedla maďarská politologička Edit Zgutová. "Slovenské predsedníctvo vo V4 bude mať pravdepodobne pragmatickejšiu agendu v porovnaní s nacionalistickým a protiimigračným maďarským predsedníctvom," domnieva sa odborníčka z maďarského inštitútu Political Capital.
Najväčším problémom, ktorému bude musieť slovenské predsedníctvo čeliť, budú rozhovory o reformácii eurozóny a novom rozpočte. "Jednou z hlavných výziev pre V4 bude rozpočet eurozóny, ktorý oznámili (nemecká kancelárka) Angela Merkelová a (francúzsky prezident) Emmanuel Macron. Ten by skupinu mohol viditeľne rozdeliť," myslí si odborníčka.
"Maďarsko a Poľsko odmietajú akýkoľvek plán, ktorý by ich mohol potenciálne posunúť k členským štátom na "nižšom leveli". Slovensko však niekoľkokrát uviedlo, že ak si bude musieť vybrať, chce byť v jadre Európy," vysvetlila Zgutová. Problémom preto podľa maďarskej odborníčky je, že štáty V4 nemajú rovnaký názor na to, ako by mala hlbšia integrácia do európskych štruktúr vyzerať.
"Maďarsko a Poľsko sú otvorené podporovať medzivládny prístup, teda štruktúru, ktorá do popredia kladie národnú suverenitu. Slovensko je kvôli členstvu v eurozóne otvorené aj myšlienkam integrácie cez európske inštitúcie a Česko sa so svojou otvorenou euroskeptickou agendou nachádza niekde medzi," spresnila.
Ako však Zgutová zdôraznila, napriek tomu, že krajiny V4 majú rôzne ekonomické preferencie, maďarský prezident Viktor Orbán bude aj naďalej počítať so svojimi vyšehradskými partnermi v tom, že ho v rétorickom boji s názvom "menej Bruselu, viac suverenity" budú podporovať. S tým súvisí aj otázka migrácie, v ktorej podľa jej slov štáty V4 ostávajú jednotné.
Slovenské predsedníctvo vo V4 čakajú výzvy, ale revolúciu neočakávam
Od nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo formácii Vyšehradskej štvorky neočakávam veľkú revolúciu v jeho agende, ale že nadviaže na končiace maďarské a predchádzajúce poľské predsedníctvo, povedal v rozhovore analytik Lukasz Lewkowicz z Fakulty politológie Univerzity Marie Curie-Sklodowskej v Lubline.
Podľa analytika budú krajiny V4 v nadchádzajúcom roku čeliť mnohým novým politickým, ekonomickým i bezpečnostným výzvam. "V4 by mala pokračovať intenzívnou spoluprácou s európskymi partnermi, ako sú Nemecko, Francúzsko, severské a pobaltské krajiny a štáty Beneluxu. Vo vzťahu s globálnymi partnermi by sa mal použiť osvedčený formát spolupráce V4+," uviedol Lewkowicz.
Upozornil, že slovenské predsedníctvo vo V4 bude čeliť jednému z najrušnejších období v Európskej únii za posledné roky. Pripomenul súčasné prebiehajúce rokovania týkajúce sa budúceho Viacročného finančného rámca EÚ. "Pre V4 je obzvlášť dôležité zachovať na súčasnej úrovni Kohézny fond a Spoločnú hospodársku politiku," spresnil Lewkowicz.
Za ďalšie dôležité témy pre V4 analytik označil aj rokovania s Britániou o jej vystúpení z EÚ, migračnú krízu a jej riešenie, voľby do európskeho parlamentu v máji 2019, veľké zmeny v zložení najdôležitejších európskych inštitúcií či rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu. Lewkowicz ďalej uviedol, že v návrhu programu slovenského predsedníctva vo V4 "nedostatky nevidí" a podľa neho ide o "komplexný, podrobný (program), ktorý obsahuje mnohé politické, bezpečnostné, ekonomické a sociálne témy".
Formácia V4 je z pohľadu Lewkowicza "efektívna platforma konštruktívneho dialógu, pragmatickej spolupráce a efektívnej koordinácie, v rámci ktorej všetky štyri krajiny môžu presne stanoviť a presadzovať svoje ciele". Táto skutočnosť je podľa neho v kontexte spolupráce v rámci EÚ, ktorá má obrovský vplyv - napríklad v oblasti jednotného trhu či kohéznej politiky -, veľmi dôležitá.
Čo robí V4 podľa analytika odolnou, je jej flexibilita v spôsobe, akým táto formácia vytvára svoju agendu. "V4 sa zameriava na témy, pri ktorých môžu všetky štyri krajiny dosiahnuť konsenzus alebo aspoň zistiť jeho možnosti. Nemusíme byť vždy jednotní, ale sme odhodlaní hľadať spoločné záujmy. V tejto súvislosti dúfam, že rokovania týkajúce sa budúceho rozpočtu EÚ, brexitu a ďalších dôležitých európskych otázok ukážu jednotu tohto regiónu," uzatvoril Lewkowicz.
Cséfalvayová: Nedovoľme, aby obraz o V4 určoval V. Orbán
Slovensko by malo svoje predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4) využiť na to, aby V4 viac priblížilo Európe. Myslí si to predsedníčka Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd). "Má to význam hlavne v súčasnosti, keď vidíme v niektorých krajinách V4 isté odstredivé tendencie. Nedovoľme, aby obraz o V4 určoval Viktor Orbán," povedala.
Za najdôležitejšiu prioritu Cséfalvayová považuje presadzovanie silnej Európy. Slovensko by podľa nej malo otvárať proeurópske témy, v ktorých sa Európska únia potrebuje viac spájať. Podľa programu predsedníctva sa pod prioritou silná Európa skrýva napríklad presadzovanie spoločného postoja pri schvaľovaní viacročného rozpočtu EÚ, spolupráca v oblasti investícií alebo prepájanie hlavných miest V4 a Viedne.
Cséfalvayová považuje V4 za platformu, v ktorej môže Slovensko hľadať spojencov a prostredníctvom nich presadzovať svoje záujmy v rámci EÚ. "Dôležité ale je, aby sme pri presadzovaní svojich záujmov nešli na hranu vyhlásení a činov, ktoré ohrozujú funkčnosť a piliere, na ktorých bola EÚ založená. To by sme si mali uvedomiť najmä ako štáty, ktoré sú už 14 rokov čistým príjemcom," konštatovala. Zdôraznila tiež, že V4 nemôže nahrádzať EÚ ani sa nad ňu stavať.
Slovensko sa predsedníctva vo V4 ujme v nedeľu 1. júla, zoskupeniu bude predsedať piatykrát. Program predsedníctva je postavený na troch prioritách – silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.
Jacques Rupnik: Krajiny V4 by si mali ujasniť, aké bolo ich pôvodné poslanie
Vyšehradská štvorka (V4) sa na európskej scéne v poslednom čase prejavila síce veľmi razantne, ale vyzerá to tak, že odbočila od svojho pôvodného cieľa, povedal francúzsky politológ s českými koreňmi, historik a špecialista na strednú a východnú Európu Jacques Rupnik.
"Vyšehrad sa síce zviditeľnil, ale zviditeľnil sa vymedzením voči západnej Európe a Európskej komisii," spresnil politológ. Preto by si podľa neho V4 mala v prvom rade spomenúť na svoje začiatky a ujasniť svoje pôvodné poslanie. "Lídri, ktorí stáli pri zakladaní V4, hájili demokratické hodnoty a proeurópsku orientáciu. Dnes však máme dojem, že (vo V4) dochádza k veľkým ústupkom od demokratickej orientácie," povedal riaditeľ výskumu Centra pre medzinárodné štúdiá politických vied (CERI) v Paríži.
Podľa Rupnika v súčasnosti existujú dve možnosti. Buď sa bude Vyšehrad držať oblasti, ktorá ho zjednocuje, teda migrácie, alebo sa zameria aj na iné otázky. S týmto sa bude musieť popasovať aj Slovensko počas svojho šéfovania vo V4. "Dilema slovenského predsedníctva bude, či sa uspokojí s tým, že bude iba spravovať spoločné stanovisko v otázke migrácie, alebo sa pokúsi vybočiť a otvorí aj nové témy," myslí si politológ.
Slovensko by sa teda podľa Jacqua Rupnika mohlo počas predsedníctva vo V4, ktoré preberá 1. júla, pokúsiť Vyšehrad priblížiť späť k ceste za hlbšou európskou integráciou. Rupnik ďalej upozornil, že Vyšehradskú štvorku je síce v súčasnosti viac počuť, ale môže to byť aj na škodu. Podľa neho môže totiž vo Vyšehrade vznikať predstava, že mohol byť vplyvnejší, pretože sa politika v niektorých európskych krajinách mení. Ide napríklad o Rakúsko či Taliansko, kde sa nové kabinety razantnejšie stavajú proti spoločnej migračnej politike, čím sa približujú k postoju V4.
"Vo Vyšehradskej štvorke teda môže vzniknúť dojem, že ich stanovisko nachádza odozvu aj inde v Európe - v Rakúsku, Taliansku, možno v Bavorsku - a že už nemusí hľadať kompromis, ale, naopak, môže pritvrdiť," vysvetlil politológ. Zdôraznil, že takáto situácia by mohla na jednej strane viesť k posilneniu vplyvu Vyšehradu, ale "nie nutne v tom najpozitívnejšom zmysle slova", pretože by to znamenalo "oslabenie schopnosti Európskej únie politicky rokovať".
Vyšehrad by sa teda v otázke migrácie mohol prejaviť ako vplyvnejší, ale malo by to svoje následky, a to napríklad v oblasti financií, ozrejmil Rupnik. "Ak sa oslabí politické puto vo vnútri EÚ, na ktorom všetko ostatné spočíva, tak sa oslabí aj vôľa istých krajín prispievať do rozpočtu," zdôraznil.
Zároveň pripomenul, že ide o financie, ktoré sa v rámci politiky solidarity prerozdeľujú na rozvoj regiónov, teda také, ktoré ešte nedosiahli európsky priemer. Ide teda aj o niektoré krajiny východnej i strednej Európy - a na to by "nemali zabúdať". "Ak neexistuje solidarita politická, nebude ani rozpočtová," uzavrel Jacques Rupnik.
