BRUSEL - Členské krajiny Európskej únie budú musieť dospieť ku konsenzu pri reforme spoločnej azylovej politiky. Už sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. Na margo záverov dvojdňového summitu EÚ to v piatok v Bruseli uviedol predseda vlády SR Peter Pellegrini. Zároveň sa znížil tlak na potrebu zatvárať vnútorné hranice schengenského priestoru, skonštatoval Pellegrini v piatok v Bruseli.
Závery dvojdňových rokovaní summitu EÚ sú dobrou správou pre fungovanie Schengenu. Znížil sa tlak na potrebu zatvárať vnútorné hranice schengenského priestoru, skonštatoval predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) v piatok v Bruseli. Premiér zdôraznil, že závery summitu sa primárne sústreďujú na ochranu vonkajších hraníc Únie a na zámer vytvoriť vyloďovacie platformy v tretích krajinách pre migrantov, ktorí sa chcú dostať do Európy.
Možnosť vytvorenia týchto platforiem má preskúmať Európska komisia a ich budovanie bude prebiehať v súčinnosti s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). „Keď toto bude fungovať, ale stále nejaký tok migrantov bude smerovať do EÚ, navrhli sme, aby krajiny, ktoré budú čeliť týmto tlakom, vytvorili dobrovoľné centrá,“ opísal situáciu. Dodal, že v tomto prípade budú kontrolované centrá pre migrantov v "krajinách prvej línie" financované z rozpočtu EÚ, čo odľahčí finančnú záťaž týchto krajín.
Bude možnosť kontrolovať migrantov
Pellegrini upozornil na význam slova "kontrolované", lebo uvedené centrá by nemali fungovať ako doterajšie hotspoty, ktoré iba sústreďovali a registrovali migrantov, ale bude existovať možnosť migrantov kontrolovať, vypátrať a vynútiť ich návrat do domovskej krajiny v prípade, že nemajú nárok na právnu ochranu. Slovenský premiér priznal, že európski lídri ešte musia doriešiť situáciu, ak sa žiadatelia o azyl budú pýtať do konkrétnej krajiny EÚ. Viaceré členské krajiny v tomto smere žiadajú "spoločnú starostlivosť", aby sa tlak rovnomernejšie rozložil.
Tieto zámery podľa jeho slov znížili riziká, ktoré ohrozovali fungovanie schengenského priestoru. „Myslím si, že situácia sa po diskusiách lídrov a prijatí záverov summitu vrátila naspäť k rozumnejšej podobe a nie je dnes medzi lídrami tlak na prijímanie autonómnych národných riešení v podobe zatvárania vnútorných hraníc,“ skonštatoval Pellegrini a dodal, že to nám dáva šancu, aby sme aj naďalej ťažili z výhod, ktoré Schengen prináša.
Rokovania trvali desať hodín
Rokovanie v Bruseli bolo podľa Pellegriniho veľmi náročné - trvalo desať hodín a skončilo sa až o pol piatej ráno. "Podarilo sa nám dosiahnuť text, s ktorým môže byť spokojná aj Slovenská republika, ale hlavne s tým textom môže byť spokojná aj Európska únia, pretože tú zodpovednosť za Európsku úniu nesieme všetci... Musím veľmi oceniť, že konečne sa diskusia z roviny vynucovania relokácie a povinných kvót presunula do roviny dôslednej ochrany vonkajších hraníc, čo bola jedna z hlavných tém," povedal premiér a zdôraznil, že to je niečo, čo Slovensko presadzovala dlhodobo.
Na základe textu dohody by malo dôjsť k posilneniu agentúry Frontex – navýšením finančných i technických prostriedkov. EÚ je zároveň podľa Pellegriniho vyzvaná, aby prehodnotila systém hotspotov v tretích krajinách, kde prebehne rýchly proces vyhodnotenia. Ak by predsa len nejakí migranti do EÚ prišli, dohodlo sa, že "budú môcť v krajinách prvej línie vzniknúť kontrolované centrá", tie však budú zriadené na dobrovoľnej báze.
Slovensko potrebovalo v tejto súvislosti uistenie, že preň nebudú vyplývať podmienky na povinné prerozdeľovanie. "Žiadni migranti neprídu na Slovensko bez toho, aby Slovensko súhlasilo," povedal premiér. Slovensko však podľa jeho slov "skôr vníma", že má stále kapacitu na poskytnutie dočasnej pomoci – napríklad dočasného umiestnenia azylantov zo susedných krajín, napríklad Rakúska, ktoré sa ocitnú v núdzi, na svojom území. Takto, v akýchsi "štartovacích zariadeniach", môže podľa Pellegriniho prijať až 1200 migrantov. Členské krajiny Európskej únie budú musieť dospieť ku konsenzu pri reforme spoločnej azylovej politiky. Už sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. Na margo záverov dvojdňového summitu EÚ to v piatok v Bruseli uviedol predseda vlády SR Peter Pellegrini.
Pri reforme azylového systému EÚ nebude Slovensko prehlasované
Reforma Dublinského nariadenia (Dublin III) mala byť jedným z hlavných bodov júnového zasadnutia Európskej rady, členské krajiny sa však pod taktovkou bulharského predsedníctva v Rade EÚ nedokázali dohodnúť na kompromise, ktorý by hlavy štátov a vlád na summite odobrili. Rokovania s cieľom dospieť k zhode medzi členskými štátmi na túto tému prevezme od 1. júla rakúske predsedníctvo.
Pellegrini v tejto súvislosti upozornil, že pri reforme spoločnej azylovej politiky sa nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny. "Tak, ako sa to už raz stalo," uviedol. Bolo to v septembri 2015 na Rade EÚ pre vnútorné záležitosti, keď sa prijal dočasný mechanizmus kvót na prerozdeľovanie utečencov z územia Grécka a Talianska.
"Povedal som to otvorene niektorým z lídrov, že by aj z našej strany tá nedôvera v niektoré dokumenty nebola taká veľká, ak by sme už raz neboli obídení a pri povinných kvótach bolo použité hlasovanie väčšiny. To vnieslo určitú nedôveru a preto my musíme opatrne čítať a sledovať každú jednu vetu a vyjadrenia, aby tam neboli nejaké zadné dvierka," konštatoval Pellegrini. V záveroch Európskej rady sa k tomuto bodu uvádza: "Musíme dosiahnuť konsenzus o Dublinskom nariadení, aby sme ho zreformovali na základe rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou". Dokument neposkytuje časový harmonogram na dokončenie reformy azylovej politiky.
500 miliónov pre Afriku
Na summite EÚ sa dohodlo, že do trustového fondu pre Afriku sa presunie ďalších 500 miliónov eur. Ide o rezervný fond, do ktorého výrazne prispela aj V4, pričom v prepočte na obyvateľa išlo o významnú kontribúciu, povedal počas piatkovej tlačovej konferencie v Bruseli predseda vlády SR Peter Pellegrini.
"Do trustového fondu pôjde 500 miliónov eur, s tým, že členské štáty sú vyzvané, aby aj navyše prispievali do trustového fondu EÚ... To je fond, do ktorého V4 prispela myslím 35 miliónov eur v prvom kole a samozrejme Slovenská republika bude v prípade potreby a prejavenia solidarity ochotná príspevky navýšiť. O (ich) výške ešte hovoriť nemôžem, lebo nebežala takáto diskusia," povedal slovenský premiér. Dodal, že o tejto veci sa SR pravdepodobne ešte poradí s ďalšími krajinami V4.
Ohľadne Afriky je podľa Pellegriniho dôležité, aby EÚ s Afrikou nenarábala ako s "kontinentom, z ktorého k nám prúdi migračná vlna, ale aby sme africký kontinent vnímali v kontexte budúceho rozvoja a prosperity". Výzva, na ktorej sa lídri na summite EÚ dohodli, smerovala podľa jeho slov k tomu, aby EK a európske krajiny urobili všetko pre to, aby pomohli "aj africkému kontinentu a jednotlivým štátom zvyšovať kvalitu života, budovať infraštruktúru, vzdelávanie, zdravotníctvo" a podobne.
Európska komisia sa podľa premiéra ďalej zaviazala udržiavať korektné vzťahy a diskusiu s Tureckom, s ktorým má EÚ dohodu v oblasti migrácie. V tejto súvislosti sa podľa Pellegriniho hovorí o ďalšom možnom príspevku niekoľkých miliónov eur, ktoré by sa poskytli Turecku v rámci implementácie tejto dohody.
