BRATISLAVA – Slovensko na nadchádzajúcom summite Severoatlantickej aliancie (NATO) potvrdí zvyšovanie investícií do obrany, záujem pokračovať v účasti v posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí, pokračovať v misii Rozhodná podpora v Afganistane, podporí zmenu právneho základu výcvikovej aktivity NATO v Iraku či potvrdí podporu politike otvorených dverí a prozápadným ašpiráciám Ukrajiny a Gruzínska.
Summit sa bude konať v Bruseli 11. až 12. júla. O základných pozíciách Slovenska na summite informuje materiál, ktorý čaká na prerokovanie vládou. Podľa tohto dokumentu delegáciu na summit povedie prezident Andrej Kiska, zúčastní sa aj minister obrany Peter Gajdoš a štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok.
Slovensko na summite potvrdí, že NATO predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity, kolektívnej obrany a je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd. Členstvo je vyjadrením civilizačnej príslušnosti SR a posilňuje jej zahranično-politický vplyv. Potvrdíme zvyšovanie výdavkov na obranu – do roku 2020 vynakladať 1,6 percenta HDP, v roku 2021 dať 1,7 percenta a do roku 2024 investovať dve percentá HDP.
Takisto potvrdíme záväzok poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu aj záujem pokračovať bez prerušenia v účasti v posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Slovensko bude tiež súhlasiť so záväzkom spojencov v spolupráci s EÚ zlepšovať podmienky na zabezpečenie rýchlych a plynulých vojenských presunov na území EÚ a NATO. „Zlepšenie schopnosti členských krajín NATO rýchlo a plynulo presúvať vojakov a techniku je súčasťou zvyšovania obranyschopnosti a kredibility NATO, podobne ako aj schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie mimo vlastného územia,“ píše sa v materiáli.
Okrem iného budeme súhlasiť aj s adaptovanou veliteľskou štruktúrou NATO a na národnej úrovni vytvoríme podmienky na potrebné zvýšenie účasti SR vo Veliteľskej štruktúre NATO. Slovensko potvrdí pokračovanie účasti OS SR v misii Rozhodná podpora v Afganistane a zvýšenie počtu vojakov v rámci existujúceho mandátu. SR bude prispievať do zvereneckého fondu Afganskej národnej armády aj po roku 2020, minimálne do roku 2024. Podporíme tiež zmenu právneho základu výcvikovej aktivity NATO v Iraku na nebojovú výcvikovú misiu a vyjadríme záujem pokračovať v tejto misii. Spojencov budeme informovať o záujme vyslať aspoň jedného zástupcu do Centra pre juh v Neapole ako príspevok k pôsobeniu Aliancie v južnom krídle. Na vrcholovej schôdzke potvrdíme aj duálny prístup k Rusku – čiže budovanie politiky obrany a odstrašenia a súčasne podpory politického dialógu.
Slovensko už tradične podporí pokračovanie politiky otvorených dverí NATO, v prípade konsenzu medzi spojencami podporíme aktiváciu Akčného plánu pre členstvo pre Bosnu a Hercegovinu v roku 2018, budeme trvať na tom, že vyriešenie sporu o názov Macedónska s Gréckom bolo jedinou platnou podmienkou pre vstup do NATO, zopakujeme jasnú podporu Ukrajine aj Gruzínsku, pričom oceníme reformné úsilie Ukrajiny a zopakujeme očakávania, pokiaľ ide o boj proti korupcii a demokratizáciu. Takisto potvrdíme pokračovanie úlohy Slovenska ako vedúcej krajiny vo Zvereneckom fonde pre Ukrajinu v oblasti likvidácie nevybuchnutej munície a boja s improvizovanými výbušnými zariadeniami. V rámci dvojdňového summitu, ktorý sa koná každé dva roky, oceníme spoluprácu EÚ a NATO a podporíme jej ďalší rozvoj založený na vzájomnom dopĺňaní sa. Takisto podporíme záväzky smerujúce k posilňovaniu odolnosti členských štátov voči hybridným hrozbám, zvyšovaniu odolnosti v oblasti civilnej ochrany, kybernetickej ochrany a strategickej komunikácie. SR bude pokračovať v spolupráci pri realizácii projektu WeAreNATO.
Na summite sa zúčastňujú vrcholoví predstavitelia krajín, USA bude zastupovať americký prezident Donald Trump. Ten vlani vo svojom prejave nevyjadril jasnú a jednoznačnú podporu článku 5 - teda mušketierskemu "útok na jedného je útokom na všetkých". Urobil tak až neskôr v iných prejavoch. Tento rok sa zase očakáva napätie medzi ním a spojencami pre obchodnú vojnu. Trump totiž zaviedol clá na hliník a oceľ pre EÚ aj Kanadu. Avizoval tiež clá na autá. Zavedenie ciel odôvodnil "národnou bezpečnosťou". V máji Biely dom navštívil šéf Aliancie Jens Stoltenberg, Trump sa vtedy vyjadril, že summit NATO bude zaujímavý a vzrušujúci.
