BRATISLAVA - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vetoval novelu zákona o súdoch, ktorá podľa neho výrazne obmedzí verejnú kontrolu súdnych rozhodnutí. Prezident preto navrhuje poslancom Národnej rady SR, aby zákon neprijali ako celok, keďže jeho obsah je v rozpore s princípmi právneho štátu.
Schválený zákon mal rozšíriť okruh výnimiek zo sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Ide napríklad o súhlas súdu s poskytnutím údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva, súhlas na odpočúvanie a podobne. Informoval o tom Martin Lipták z kancelárie prezidenta.
„Odstránenie takejto verejnej kontroly musí byť vždy odôvodnené objektívnymi a dokázateľnými skutočnosťami,“ zdôraznil prezident Kiska. Upozornil, že ani vláda SR, ani národná rada existenciu mimoriadnych okolností či ohrozenie bezpečnosti, ktoré mali viesť k schváleniu zákona, nijako nezdôvodnili. Navyše, novela nebola ani predmetom pripomienkového konania. Podľa prezidenta doterajšie viac ako šesťročné skúsenosti s uplatňovaním slobodného prístupu k informáciám v prípade dotknutých súdnych rozhodnutí nenaznačujú žiadne ohrozenie bezpečnosti. Naopak, zákon prispieva k transparentnosti a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a ich účinnej kontrole.
Spôsob navrhnutia a schválenia zákona podľa hlavy štátu vedie k záveru, že „jeho zamlčaným účelom je snaha obmedziť verejnú kontrolu závažnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky“. Prezident Kiska preto novelu považuje za neprimeraný zásah do zmyslu a podstaty základného práva na informácie chráneného ústavou SR.
Kiska vetoval dvojicu zákonov o vysokých školách
Prezident Andrej Kiska vrátil Národnej rade Slovenskej republiky dvojicu zákonov o vysokých školách - Zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a novelu Zákona o vysokých školách. "Nedávajú záruky posilnenia kvality vysokého školstva a vytvárajú dôvodné obavy, či situáciu, naopak, nezhoršia," vysvetlil prezident. Ako o tom informoval Martin Lipták z kancelárie prezidenta, Kiska vracia Zákon o zabezpečovaní kvality vysokých škôl ako celok a novelu vysokoškolského zákona v častiach súvisiacich so zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a Slovenskej akadémii vied (SAV).
V prípade oboch zákonov prezident Kiska konštatuje veľké množstvo právnych aj vecných nedostatkov, ktoré vzbudzujú obavu, či budú v praxi fungovať dobre. Nezrozumiteľnosť, vnútorná protirečivosť ustanovení či terminologické nepresnosti prevyšujú bežnú mieru takýchto nedostatkov pri tvorbe zákonov. Prezident namieta aj nepredvídateľnosť dôsledkov schválených zákonov. Nie je napríklad jasné, ako bude fungovať hodnotenie kvality umeleckej a výskumnej činnosti. Doteraz ju vykonávali pracovné skupiny Akreditačnej komisie, ktoré má nahradiť jedna komisia ministerstva. Zákony bližšie neurčujú pravidlá výberu hodnotiteľov kvality, ich organizáciu ani počet. Nejasné ostávajú aj štandardy, na základe ktorých sa udeľuje akreditácia, či finančný vplyv nových poplatkov na hospodárenie vysokých škôl.
Podľa prezidenta v zákonoch chýbajú skutočné a zrozumiteľné záruky posilnenia kvality či objektívnosti jej posudzovania pri hodnotení vysokých škôl. „Ako ukazuje skúsenosť so súdnictvom v Slovenskej republike, ak chýbajú pravidlá, dostatočné kritériá a silné motivácie podporujúce želané správanie sa, samotné posilnenie samosprávnych prvkov nie je zárukou ani vyššej kvality, ani zvyšovania vnútorného tlaku na kvalitu,“ zdôraznila hlava štátu. Zákon o kvalite posilňuje prvok samosprávy tým, že nahrádza Akreditačnú komisiu menovanú vládou Akreditačnou agentúrou, ktorej vedenie majú tvoriť zástupcovia vysokých škôl, študentov a zamestnávateľov. Prezident sa domnieva, že spôsob výberu vedenia Akreditačnej agentúry či požiadavka zhody siedmich z deviatich členov výkonnej rady pri hlasovaní vytvárajú riziko uprednostňovania „priemernosti pred zvyšovaním tlaku na kvalitu výskumu a vzdelávania na vysokých školách“.
Prezident Kiska zároveň navrhol poslancom vypustiť časti novelizujúce zákon o SAV a zákon o verejnom obstarávaní, ktoré pribudli počas rokovania v parlamente. Hlava štátu v minulosti opakovane kritizovala prax „legislatívnych prílepkov“. V prípade SAV prezident namieta, že dochádza k ohrozeniu transformácie akadémie, keďže schválený zákon spôsobí pre zmätočnosť a nesystémovosť len chaos a právnu neistotu. V prípade novelizácie zákona o verejnom obstarávaní prezident namieta najmä účelovosť schválenej zmeny a nepreskúmanie jej dopadov. „Dôsledkom formalistického prístupu k legislatívnemu procesu sú právne normy, ktoré sú nezrozumiteľné, zmätočné, nereagujú na reálnu potrebu svojich adresátov či príčiny riešených problémov, vyvolávajú ďalšie novelizácie, zneprehľadňujú legislatívne prostredie a živia nedôveru v právo a štát,“ uzavrel Kiska.
Pri tvorbe zákonov sa bude skúmať aj vplyv na rodinu
"Bez náležitého analytického posudzovania návrhov právnych predpisov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je dodržiavanie tohto ústavného záväzku v súlade s cieľmi stanovenými ústavodarcom ohrozené," doplnili predkladatelia. Novelu zákona schválili poslanci Národnej rady SR 117 hlasmi 19. júna 2018.
Doteraz podľa zákona o rokovacom poriadku parlamentu bol navrhovateľ legislatívy povinný skúmať pri predkladaných návrhoch jej vplyvy na verejné financie, na podnikateľské a životné prostredie, na obyvateľov a zamestnanosť.
Zákon o rybárstve podpísal
Rybárstvo na Slovensku sa bude po vyše 15 rokoch riadiť novou legislatívou. Prezident SR Andrej Kiska podpísal zákon o rybárstve, od ktorého si envirorezort okrem aktualizácie zastaraného právneho rámca sľubuje aj lepšiu ochranu vôd. Nová právna úprava preto zakazuje používanie chemicky upravovaných návnad vo vodných tokoch v blízkosti zdrojov pitnej vody alebo umožňuje odobrať revír správcom, ktorí legislatívu opakovane porušia. Na príprave envirorezort spolupracoval s rybármi.
Ministerstvo životného prostredia si od zákona zároveň sľubuje lepšiu ochranu zdravia samotných rybárov. Umožňuje mu totiž efektívnejšiu spoluprácu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR. Ak by veterinári objavili prekročenie limitných hodnôt chemických látok v rybách, mal by byť obratom vydaný zákaz konzumácie rýb ulovených v danej oblasti. Rybári sa o tom dozvedia prostredníctvom rybárskych poriadkov a informačných tabúľ.
Zákon zakazuje aj lovné praktiky, ktoré sú pri niektorých druhoch rýb, ako pstruhy, hlavátka a zubáč, rybárskou obcou považované za neetické. Nový zákon upravuje aj pravidlá organizácie rybárskych pretekov. V súčasnosti podľa ministerstva nebolo možné zaistiť adekvátne podmienky, vymedziť priestor a zaistiť plynulý chod takýchto podujatí.
Podpísal zákon o odbornom vzdelávaní a príprave
Vstup zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania bude efektívnejší. Počíta s tým novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave z dielne ministerstva školstva. Prezident SR Andrej Kiska v stredu (4.7.) tento zákon podpísal. Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. "Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách, ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania," uvádza sa v materiáli.
Dôvodom novely zákona je znižovanie administratívnej záťaže pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v študijnom odbore alebo v učebnom odbore v systéme duálneho vzdelávania a poskytovanie možnosti živnostníkom a malým a stredným podnikom zabezpečiť vyšší podiel praktického vyučovania mimo svojho pracoviska. Novinkou je aj pozícia hlavného inštruktora, ktorý má vykonávať úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania. Novela reaguje i na aplikačnú prax v oblasti uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv.
Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné alebo učebné odbory pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok. "Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v krajskej rade pre odborné vzdelávanie," uvádza rezort školstva.
Kritériá pre určovanie počtu žiakov a stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované podľa všeobecne záväzného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva. Zrušia sa vzorové učebné plány, osnovy a pomery praktického vyučovania, ktoré sa budú po novom určovať v štátnych vzdelávacích programoch. Zavádza sa inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov.
Súhlasí so zmenami pri určovaní počtu žiakov na osemročných gymnáziách
So zmenami pravidiel určovania počtu žiakov osemročných gymnázií súhlasí aj prezident SR Andrej Kiska, ktorý v stredu 4. júla podpísal novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorou sa okrem iného určuje limit na žiakov. Úprava rieši otázku určovania počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií. Po novom počet žiakov prvého ročníka týchto gymnázií nemá prekročiť päť percent z celkového počtu študentov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku v rámci celej SR.
Ministerstvo školstva môže na základe údajov svojich informačných systémov určiť záväzný počet žiakov, ktorých bude možné prijať do prvého ročníka v rámci kraja. Prihliadať sa má na záujem o osemročné štúdium v rámci každého kraja.
Podpísal novelu autorského zákona v prospech ľudí s poruchami čítania
Knihy, vrátane tých v audio podobe, ale aj noviny a časopisy, budú od 11. októbra dostupnejšie i pre tých, ktorí v dôsledku zrakového či iného problému trpia poruchou čítania. Umožní im to novela autorského zákona, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Legislatívna zmena, ktorú poslanci Národnej rady SR schválili 14. júna, je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu (EP) a Rady Európskej únie (EÚ), odvodenej od Marakéšskej zmluvy o povolených spôsoboch použitia diel s autorskou ochranou v prospech nevidiacich, slabozrakých či ďalších postihnutých inou poruchou čítania. Cieľom novely je vo forme výnimky v zákone umožniť osobám, ale aj neziskovým inštitúciám (knižnica, archív, škola) vytvárať kópie určené výhradne pre vlastnú potrebu osoby či osôb s poruchou čítania v im prístupnej forme.
"Súčasne návrh zákona reguluje aj obeh a výmenu rozmnoženín diel a iných predmetov ochrany v prístupných formátoch na vnútornom trhu Európskej únie, ako aj na medzinárodnej úrovni," informovalo ministerstvo kultúry v predkladacej správe. Právnou normou sa tiež ruší správny poplatok za zápis do zoznamu periodickej tlače a za zápis zmeny v zozname periodickej tlače pri zmene vydavateľa alebo názvu periodickej tlače.
