Prezident podpísal zmeny v azylovom konaní, podpisom potešil vojakov a policajtov

Zmena znamená predlžovanie lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle, rozširuje dôvody na zánik azylu či doplnkovej ochrany, ustanovuje nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu, vymenúva v materiáli rezortu vnútra novinky azylového konania. V súvislosti s definíciou žiadateľa sa tiež spresňujú práva, povinnosti alebo iné kritériá tak, aby boli viazané na trvanie statusu žiadateľa, a nie na trvanie, respektíve skončenie konania o azyle.

V zmysle spoločných európskych pravidiel bude mať Ministerstvo vnútra (MV) SR v konaní o azyle základnú lehotu na rozhodnutie namiesto doterajších 90 dní až šesť mesiacov. Lehotu bude možné aj predĺžiť, a to najviac o deväť mesiacov. Bude to napríklad v prípade, keď pred rozhodnutím bude nevyhnutné posúdiť zložité skutkové a právne otázky, alebo aj vtedy, ak žiadateľ o azyl nespolupracuje či iným spôsobom sťažuje posudzovanie jeho žiadosti. Následne, ak to bude nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, bude možné túto lehotu znovu predĺžiť, a to najviac o tri mesiace.

Zároveň sa zavádza nová možnosť prerušenia konania o udelenie azylu najviac na šesť mesiacov, a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť 15 mesiacov. Konanie sa prerušuje v prípade, ak situácia v krajine pôvodu žiadateľa je neistá, pričom tento stav sa pokladá za dočasný. V týchto prípadoch však musí naša krajina informovať Európsku komisiu a rozhodnúť o žiadosti najneskôr do 21 mesiacov.

Dopĺňa sa tiež nový dôvod neposkytnutia doplnkovej ochrany a dôvod neudelenia azylu na účel zlúčenia rodiny. MV bude po novom žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu okrem Slovenskej informačnej služby aj od Vojenského spravodajstva. Spravodajské služby budú posudzovať žiadateľa pre bezpečnosť SR z hľadiska ohrozenia záujmov, ochrana ktorých patrí do ich pôsobnosti. Nesúhlasné stanovisko bude dôvodom na neposkytnutie doplnkovej ochrany či azylu na účel zlúčenia rodiny.

Rozšíria sa aj dôvody zániku azylu. Ak osoba, ktorej bol v SR udelený azyl, nadobudne štátne občianstvo iného štátu EÚ, prestane byť v SR azylantom - azyl jej zanikne. Rovnako zanikne aj vtedy, ak ho získa v inom členskom štáte EÚ z dôvodu prenasledovania. V praxi totiž nie je možné vylúčiť situácie, že azyl môže žiadateľ získať vo viacerých krajinách EÚ.

Taktiež sa rozširujú dôvody zániku doplnkovej ochrany - v prípadoch, ak osoba, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu EÚ alebo ak jej bol udelený azyl z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutá doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom EÚ. Zavádza sa nový dôvod odňatia azylu udeleného na účel zlúčenia rodiny alebo z humanitných dôvodov a tiež nový dôvod zrušenia doplnkovej ochrany poskytnutej na účel zlúčenia rodiny, a to v prípade, ak takýmto osobám udelí pobyt bez časového obmedzenia iný štát.

Azylanti a osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou budú mať povinnosť bezodkladne oznámiť, že nadobudli štátne občianstvo, taktiež že získali inú formu medzinárodnej ochrany v inom členskom štáte EÚ a tiež povinnosť oznámiť, že získali v inom štáte pobyt bez časového obmedzenia. Novela tiež spresňuje úpravu viacerých povinností a práv žiadateľov o udelenie azylu, ako napríklad právo zdržiavať sa na území SR. Zároveň prináša ďalšie zmeny, ktorých potreba úpravy vyplynula z poznatkov pri aplikácii azylového zákona v praxi.

Pri uzatváraní skládok budú platiť jasnejšie pravidlá

Štát dostane väčšie právomoci v uzatváraní skládok a ich prevádzkovatelia už nemajú mať možnosť vyhovárať sa napríklad na nevysporiadané vlastnícke práva. Novelu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorá reaguje na problémy vyskytujúce sa pri uzatváraní skládok, podpísal prezident SR Andrej Kiska.     

Právna norma zavádza pokutu pre prevádzkovateľov, ktorí napriek výzve nepodajú žiadosť o adekvátne povolenie. Podľa envirorezortu má posilniť kompetencie štátu a odstrániť problémy, ktoré vyplývajú z praxe. Napríklad situáciu, keď prevádzkovatelia skládok síce prestanú odpad navážať, no odmietnu skládku na vlastné náklady uzatvoriť a rekultivovať. "Ako dôvod uvádzajú, že nemajú vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou. Novela zavádza mechanizmus, ako skládku uzatvoriť a rekultivovať aj napriek tejto prekážke," vysvetľuje ministerstvo.

Podobne, ak prevádzkovateľ skládky nepodá žiadosť o integrované povolenie aj napriek výzve Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozí mu pokuta až do výšky 150.000 eur. "Práve integrované povolenie zaisťuje všestranné posúdenie vplyvov na celé životné prostredie. Teda berú sa do úvahy vplyvy nielen na pôdu, ale aj vodu, ovzdušie či ďalšie oblasti," približuje rezort.

Prezident takisto podpísal aj novelu zákona o ovzduší, ktorá stanovuje záväzky znižovania emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické látky, amoniak a jemné prachové častice PM2,5. Záväzky sú rozdelené do dvoch období - od roku 2020 a roku 2030. Podľa európskej smernice o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie má byť v roku 2030 oxid siričitý znížený o 82 percent v porovnaní s rokom 2005. Pre oxidy dusíka je to mínus 50 percent, pre nemetánové prchavé organické látky mínus 32 percent, pre amoniak mínus 30 percent a pre jemné tuhé častice mínus 49 percent.

Výsluhové dôchodky vojakov a policajtov budú vyššie

Výsluhové dôchodky sa v roku 2018 zvýšia o pevne stanovenú sumu. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Valorizácia by sa mala v nasledujúcich rokoch (2018 až 2021) dotknúť celkom 46.000 osôb. Výsluhové dôchodky sa podľa novely zvýšia za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. O pevnú sumu 15 eur sa majú zvýšiť invalidné výsluhové dôchodky, rovnako aj vdovské výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky.

Okrem policajtov a vojakov sa zlepšia aj výsluhové dôchodky niekdajších príslušníkov Slovenskej informačnej služby, finančnej polície a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Valorizácia sa uskutoční k 1. júlu 2018. V tomto roku si podľa ministerského materiálu vyžiada zvýšené výdavky vo výške 2,5 milióna eur, v ďalších rokoch potom sumu necelých osem miliónov eur ročne.

Rezort tiež zvýhodňuje kúpeľnú liečbu policajtov a vojakov, ktorí už nebudú musieť za letnú kúpeľnú starostlivosť uhrádzať päť percent z ceny kúpeľného poukazu. Ruší aj obmedzenie, podľa ktorého je možné poskytnúť kúpeľnú starostlivosť indikovanú pre tú istú skupinu chorôb len raz za dva roky. Úprava podľa ministerstva totiž nepriniesla významný finančný efekt a skôr sa ukázala ako obmedzujúca. Poslanci Národnej rady SR schválili novelu 122 hlasmi 13. júna.

Kiska odobril zvýšenie základného príspevku pre opatrovateľov

Od 1. júla tohto roka sa zvýši peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) pre všetky skupiny poberateľov. Po novom bude výška tohto príspevku stanovená pevnou sumou. Vyplýva to z novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novela zákona počíta s postupným zvyšovaním peňažného príspevku na opatrovanie, a to tak, aby sa do roku 2020 jeho výška priblížila k výške čistej minimálnej mzdy pri poberateľoch v produktívnom veku a pri poberateľoch poberajúcich niektorú z dôchodkových dávok by jeho výška mala dosiahnuť polovicu čistej minimálnej mzdy.

Po skončení pripomienkového konania rezort práce upustil od návrhu, aby sa suma príspevku na opatrovanie naviazala na výšku minimálnej mzdy. Po novom bude stanovená pevnou sumou a nariadením vlády sa bude môcť každoročne zvyšovať. Opatrovateľom v produktívnom veku vzrastie v tomto roku základná suma príspevku o 120,01 eura na 369,36 eura. Zvýšenie sa má dotknúť zhruba 32.000 opatrovateľov.

Opatrovateľom poberajúcim dôchodkovú dávku stúpne príspevok o 92,52 eura na 184,71 eura. Takýchto opatrovateľov je v súčasnosti približne 22.500. Novelou zákona sa bude limitovať mechanizmus uplatňovania pohľadávok v konaní o dedičstve. Minister Ján Richter už vlani avizoval, že snahou vlády bude zrušiť podmienku vrátenia príspevku na kúpu auta alebo prestavbu kúpeľne, ak ŤZP zomrie. V takýchto prípadoch totiž musia rodiny vracať alikvotnú časť financií.

"Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak ŤZP zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý nepoužil z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, teda ak bol napríklad osobe vyplatený príspevok na kúpu pomôcky, avšak si ju už nestihla zakúpiť," vysvetlilo ministerstvo v dôvodovej správe.

Odstrániť sa má aj tvrdosť zákona tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu či garáže je rozhodujúce, že ŤZP, ktorej bol príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený priestor.

Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa tiež majú upraviť podmienky tak, aby tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím bolo zabezpečované prostredníctvom tlmočníckej služby, ktorú bude možné vhodne kombinovať s osobnou asistenciou. Zároveň sa zavádza možnosť poskytovať príspevok na osobnú asistenciu aj ŤZP, ktorou je nezaopatrené dieťaťa, voči ktorému sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Upraviť sa majú aj podmienky na získanie parkovacieho preukazu pre ľudí so zdravotným postihnutím. Po novom bude mať naň nárok viac ľudí, keďže ho budú môcť získať napríklad ľudia so zníženou imunitou v dôsledku onkologickej liečby. "Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktorým je možné vyhotoviť tento preukaz, ako aj zjednodušiť administratívny postup pri jeho priznávaní," doplnilo ministerstvo práce, ktoré očakáva, že tento krok bude mať pozitívny vplyv na výdavky domácnosti, v ktorých takto ťažko zdravotne postihnutý žije, nakoľko sa jej znížia správne a iné poplatky naviazané na vydanie tohto preukazu.

Novela zákona tiež umožní poskytovať peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla osobám so zdravotným postihnutím, ktoré sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu a ktorým sa poskytuje onkologická liečba. Cieľom novely je tiež zefektívniť posudkovú činnosť.

Rodičom stúpne príspevok na opatrovanie zdravotne postihnutého dieťaťa

Zvýšenie sadzby za hodinu osobnej asistencie i vyšší príspevok pre rodičov na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa. To sú zmeny, ktoré prinesie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP). Prezident SR Andrej Kiska ju podpísal. Po novom stúpne sadzba za hodinu osobnej asistencie o jedno euro na 3,82 eura. Zvýši sa aj hranica ochrany príjmu ŤZP pri tomto príspevku zo súčasnej úrovne 1,7-násobku sumy životného minima na dvojnásobok.

Viac peňazí dostanú aj rodičia, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Príspevok na opatrovanie im vzrastie na 100 eur mesačne zo súčasnej úrovne 49,80 eura. Zruší sa krátenie príspevku na opatrovanie, ak ŤZP navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Okrem toho sa úplne zruší aj limit príjmu pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu.

Poslanci v parlamente schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila poslankyňa Alena Bašistová (nezaradená). Peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa nebude odnímať zdravotne postihnutým ľuďom, ak sa budú kvôli štúdiu zdržiavať v zahraničí menej ako 303 dní. "Upravujeme výnimku, podľa ktorej sa príspevok odníme až po 10 mesiacoch pobytu v zahraničí, ak poberateľ príspevku v zahraničí študuje," vysvetlil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Druhá úprava v rámci Bašistovej návrhu sa týka výkazov pri osobnej asistencii, ku ktorým mali pripomienky zástupcovia zdravotne postihnutých. Upustí sa od povinnosti pre ŤZP a osobných asistentov, aby uvádzali denný hodinový rozsah vykonávanej osobnej asistencie. "Pre zabezpečenie efektívnej kontroly, a to najmä kontroly na mieste, sa precizujú ustanovenia o súčinnosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a osobného asistenta pri kontrole. Časový rozsah vykonanej asistencie si bude môcť úrad vyžiadať v prípade podozrenia, že príspevok na osobnú asistenciu sa zneužíva," vysvetlil Richter.

Do pléna boli predložené zmeny po dohode koaličných poslancov s organizáciami pracujúcimi s ŤZP a komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanou Stavrovskou. Vyrokované zmeny by si mali dodatočne vyžiadať 40 miliónov eur ročne.

Prezident podpísal zmeny v slúžení pohotovostí aj rezidentskom programe

Prezident Andrej Kiska podpísal vo štvrtok (21.6.) legislatívne zmeny, ktoré majú pomôcť riešiť situáciu s fungovaním ambulantných pohotovostí od júla. Služby, o ktoré nemá nikto záujem, majú lekári slúžiť povinne na základe rozpisu samosprávnych krajov. Za službu dostanú menej peňazí ako tí, ktorí sa prihlásia dobrovoľne.

"V tých bodoch, na ktoré sa vo výberovom konaní neprihlásil žiadny záujemca, budú poverení organizátori s tým, že im bude VÚC rozpisovať všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí v nich budú povinne slúžiť. Tiež do 22.00 h a za odmenu deväť eur na hodinu," vysvetlila hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Lekári, ktorí sa na služby prihlásia dobrovoľne, majú garantovaných minimálne 12 eur na hodinu. Šéfka rezortu Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) to zdôvodňuje tým, že to má lekárov motivovať prestúpiť do výkonu na dobrovoľnej báze. V súčasnosti majú lekári garantovanú iba minimálnu mzdu. Nájsť lekárov do služieb má pomôcť aj ďalšia zmena. Organizátor bude môcť zároveň do služieb osloviť okrem všeobecných lekárov aj lekárov z internistických odborov, ktorí majú aspoň trojročnú prax v nemocnici.

Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prináša aj zmeny v rezidentskom programe, ako aj obmedzenie používania amalgámových plomb. Zubári by podľa neho mali začať tento rok postupne obmedzovať používanie amalgámových plomb. Od prvého júla sa nebudú môcť používať na ošetrenie mliečnych zubov, zubov tehotných či dojčiacich žien a zubov detí mladších ako 15 rokov. Niektorých prípadov sa táto povinnosť týkať nebude.

Obmedzenie používania amalgámu s obsahom ortuti v zubných ambulanciách vyplýva pre zubárov z nariadenia, ktoré schválil vlani europarlament. Takéto plomby by sa mali prestať používať do roku 2030. Zubný amalgám má byť totiž jedným z hlavných zdrojov znečistenia životného prostredia ortuťou.

Novela zákona upravuje aj rezidentský program. Cez ten dopĺňa rezort zdravotníctva počty chýbajúcich lekárov, snaží sa ich dostať aj do menej atraktívnych oblastí. V priebehu tohto roka sa doň budú môcť zaradiť okrem všeobecných lekárov aj ďalšie špecializačné odbory – detskí psychiatri, odborníci na urgentnú medicínu a anestéziológovia.

Po novom by si rezidenta ešte pred vstupom do programu uviedol samosprávny kraj, v ktorom bude po skončení štúdia pôsobiť. Ten mu následne pomôže pri hľadaní obvodu, v ktorom bude po ukončení rezidentského štúdia poskytovať zdravotnú starostlivosť. Každý rezident bude musieť v období siedmich rokov po skončení štúdia minimálne päť rokov pracovať ako lekár v špecializácii, ktorú vďaka programu získal.