BRATISLAVA – Slovensko na júlovom samite Severoatlantickej aliancie (NATO) opakovane potvrdí svoj záväzok postupne zvyšovať výdavky na obranu. Úroveň dvoch percent HDP by malo dosiahnuť v roku 2024. Je to súčasť základných pozícií slovenskej delegácie, ktoré schválila v stredu vláda.
Zasadnutie Severoatlantickej rady a partnerských formátov NATO na úrovni hláv štátov a vlád sa uskutoční 11. a 12. júla v Bruseli. Slovenskú delegáciu povedie prezident SR Andrej Kiska. Ďalšími členmi budú minister obrany SR Peter Gajdoš, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok, náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko a stály predstaviteľ SR pri NATO Radovan Javorčík.
SR doteraz na pôde NATO a v plánovacích materiáloch štátneho rozpočtu potvrdila napĺňanie záväzku vyčleniť obranné výdavky na úrovni 1,6 percenta HDP v roku 2020 a 1,7 percenta v roku 2021. Na samite v Bruseli SR potvrdí aj ďalšie postupné zvyšovanie obranných výdavkov do úrovne 2 percent HDP v roku 2024.
Na samite NATO by Slovensko malo potvrdiť aj zámer splniť Ciele spôsobilosti vychádzajúce z požiadaviek kolektívnej obrany, vrátane záväzku poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu. Slovensko má tiež naďalej záujem pokračovať bez prerušenia v posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Pobaltí. Súhlasiť bude aj so záväzkom spojencov v spolupráci s EÚ zlepšovať podmienky na zabezpečenie rýchlych a plynulých vojenských presunov na území EÚ a NATO.
SR bude súhlasiť s adaptovanou veliteľskou štruktúrou NATO a na národnej úrovni vytvorí podmienky na potrebné zvýšenie účasti v nej. Potvrdí tiež pokračovanie účasti v misii Rozhodná podpora v Afganistane a zvýšenie počtu vojakov nasadených v misii v rámci existujúceho mandátu. Slovensko bude prispievať do zvereneckého fondu Afganskej národnej armády aj po roku 2020, a to ročnou sumou pol milióna USD s výhľadom do roku 2024.
Slovensko potvrdí aj platnosť duálneho prístupu k Rusku a vyjadrí pripravenosť kedykoľvek viesť s Ruskou federáciou cielený a zmysluplný politický dialóg v rámci Rady NATO – Rusko, ktorého súčasťou bude diskusia o situácii na Ukrajine. Podporí i pokračovanie politiky otvorených dverí NATO, čo znamená, že členstvo v organizácii je aj naďalej otvorené pre všetky krajiny, ktoré o to prejavia záujem a splnia všetky potrebné kritériá. Pritom platí, že rozhodnutie o pozvánke ašpirantskej krajiny do NATO robia výhradne spojenci na základe konsenzu.
