BRATISLAVA - Spojenie referenda s voľbami ani zníženie kvóra pre jeho platnosť neprešli. Parlament zastavil návrhy poslancov SaS a OĽaNO na zmeny Ústavy SR a zákona o podmienkach výkonu volebného práva.
Liberáli chceli, aby sa referendum mohlo konať spolu s niektorými voľbami alebo s ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta SR, pokiaľ by sa takého voľby alebo ľudové hlasovanie konali v priebehu roka. "To umožní nielen šetriť verejné financie, ale dá sa predpokladať, že to bude mať pozitívny vplyv aj na účasť voličov na daných voľbách aj referende," argumentovali.
Podobný návrh predložilo aj OĽaNO, ktoré tiež dôvodilo úsporou a podporou občianskej spoločnosti. Hnutie navrhovalo spojiť referendum s inými voľbami či ľudovým hlasovaním a zároveň znížiť súčasné 50-percentné kvórum pre platnosť referenda.
"Navrhuje sa, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť aspoň 25 percent oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí stále byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda," uvádza sa v návrhu. OĽaNO pripomína, že v minulosti sa opakovane pokúsilo zrušiť kvórum, ale keďže na to nie je politická vôľa, rozhodlo sa hnutie len pre zníženie.
Obce nedostanú možnosť zdaňovať vonkajšiu reklamu
Obce nedostanú možnosť zdaňovať vonkajšiu reklamu. Národná rada SR totiž odmietla novelu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú predložili nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého. Nemalo ísť o povinnú miestnu daň, jej zavedenie malo byť na uvážení konkrétnej samosprávy. Presnú výšku dane zákonom neurčovali. Podľa návrhu ročnú sadzbu dane za šírenie vonkajšej reklamy určí obec v eurách za každý aj začatý štvorcový meter plochy reklamného pútača.
Ďalšou zmenou zákona, ktorá neprešla, chceli umožniť samosprávam zavedenie vyššej dane z nehnuteľnosti pri takých stavbách a pozemkoch, ktoré sú dlhodobo neudržiavané či nevyužívané. Návrh počítal aj s možnosťou zníženia či úplného oslobodenia dane z nehnuteľností pri týchto stavbách a pozemkoch, ak sa ich vlastník rozhodne prenechať na verejnoprospešný účel.
Nezaradení neuspeli ani s novelou zákona o obecnom zriadení, ktorou chceli dať samosprávam do rúk silnejšie kompetencie voči developerom. Navrhovali, aby obec vydávala dopravné posúdenie, ktoré si dnes zaobstarávajú samotní developeri. Parlament odmietol aj novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa nezaradení snažili predĺžiť poberanie materského na jeden rok. Zostáva tak v platnosti súčasné nastavenie, kedy je možné poberať materské z nemocenského poistenia v období 34 týždňov.
Zásada úplnej verejnosti zasadnutí školských rád sa zavádzať nebude
Zasadnutia rady školy nebudú musieť byť verejné v plnom rozsahu, jej členovia budú môcť aj naďalej rozhodnúť o rokovaní za zatvorenými dverami. Poslanci NR SR v stredu nepodporili návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od Ota Žarnaya (nezaradený), ktorý chcel takúto zásadu verejnosti presadiť.
Svojou novelu chcel ďalej zabezpečiť včasné a riadne informovanie verejnosti o zasadnutiach rady školy, eliminovať konflikt záujmov volených členov rady školy a rozšíriť možnosti odvolania člena rady. "Zásada verejnosti zasadnutí rady školy je v zákone síce ukotvená, ale práve možnosť jej obmedzenia dvojtretinovou väčšinou členov rady je svojvoľne zneužívaná a spôsobuje zvyčajne rokovania za zatvorenými dvermi, čím nie je daný priestor verejnosti na vyjadrenie sa k aktuálnej školskej problematike najmä regionálneho charakteru, ale aj k situácii priamo v danom školskom objekte," uviedol Žarnay.
Úzko prepojená s neverejnosťou zasadnutí je podľa jeho slov aj nedostatočná informovanosť verejnosti o mieste, čase, dátume a programe zasadnutia rady školy. "Eliminuje sa tak priestor vonkajšieho pripomienkovania aktuálneho stavu v škole a dáva možnosť na realizáciu ťažko kontrolovateľných a manipulatívnych riešení vzniknutých problémov," dodal.
Zavádzať sa nebude ani možnosť voliť z veľvyslanectiev
Občania SR nedostanú možnosť voliť vo voľbách do NR SR, Európskeho parlamentu, v prezidentských voľbách, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende aj na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenska v zahraničí. Plénum NR SR totiž v stredu nepodporilo novelu volebného zákona od poslancov opozičnej SaS Martina Klusa a Milana Laurenčíka.
Liberáli tvrdili, že moderné občianstvo odohrávajúce sa v čoraz globalizovanejšom svete predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. "Účasť pri niektorých druhoch volieb a pri referende dosahuje v Slovenskej republike nízke percentuálne hodnoty, čo možno sčasti pripísať tomu, že mnoho občanov Slovenskej republiky sa krátkodobo, ale aj dlhodobo zdržuje v zahraničí," uviedli v dôvodovej správe s tým, že pracovné, rodinné a iné povinnosti, resp. vzdialenosť im neumožňuje cestovať na Slovensko za účelom uplatnenia svojho volebného práva.
Klus a Laurenčík argumentovali, že hoci sa mnohé európske aj vnútroštátne témy bytostne dotýkajú aj občanov dlhodobo sa zdržiavajúcich v zahraničí, podľa súčasnej úpravy nemajú s výnimkou volieb do NR SR a referenda právo uplatniť si svoje volebné právo v zahraničí. Pri voľbách do parlamentu a pri referende majú možnosť voliť poštou, čo aj mnohí využívajú. "Tento spôsob je však administratívne pomerne komplikovaný a niektorých občanov, najmä pri väčšom počte voličov v rodine, môže odrádzať od účasti aj cena poštovného. Tá sa totiž môže na jednu zásielku vyšplhať aj na desať a viac eur," uviedli liberáli.
Výška príspevkov pre náhradných a biologických rodičov sa nezjednotí
Opozičné hnutie OĽaNO neuspelo s návrhom novely o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti, ktorou chceli zabezpečiť rovnakú výšku príspevkov pre biologických a náhradných rodičov. Cieľom novely zákona bolo podľa poslancov odstrániť nespravodlivosť, ktorá rozdeľuje rodičov náhradných a biologických na dve skupiny pri starostlivosti o dieťa.
Novelou sa mala upraviť jedna z podmienok nároku na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorá je podľa poslankyne Anny Verešovej nesplniteľná. Ide o to, že v čase zverenia do náhradnej starostlivosti by malo byť dieťa mladšie ako šesť mesiacov, ak nie je, strácajú nárok na tento príspevok. Podľa Verešovej to nie je splniteľné, vzhľadom na dobu trvania súdnych konaní. Z toho dôvodu navrhovali upraviť túto podmienku, a to tak, aby dieťa bolo mladšie ako šesť mesiacov v čase podania návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti, a teda nie v čase samotného rozhodnutia o zverení.
Zámerom novely bolo aj odstrániť diskrimináciu pri nerovnakej výške príspevkov na zabezpečenie základného vybavenia dieťaťa. V platnosti tak zostáva, že biologickí rodičia dostanú jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eura a náhradní rodičia vo výške 503,50 eura.
Voľba predsedu a podpredsedov NKÚ sa nezmení
Voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a jeho podpredsedov sa nezmení. Národná rada SR totiž odmietla novely Ústavy SR a zákona o NKÚ z dielne hnutia OĽaNO, ktoré mali zmeny zaviesť. "Pokiaľ v spoločnosti existuje skutočný záujem o nezávislé vedenie NKÚ, je nevyhnutné prepracovať spôsob voľby predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ," uviedli predkladatelia. Zmeny zákonov mali sprísniť požiadavky na funkciu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ a zmeniť aj spôsob ich voľby.
Po novom mala kandidátov predkladať parlamentu nezávislá, na tento účel zriadená Komisia pre voľbu predsedu a podpredsedov NKÚ a nie poslanci NR SR. Parlament mal potom voliť predsedu a podpredsedov NKÚ z aspoň dvoch najlepších kandidátov na základe odporúčania komisie.
Návrh tiež počítal s povinnosťou NKÚ vykonať aspoň päť kontrol ročne navrhnutých parlamentom, pričom aspoň dva návrhy mali vychádzať z iniciatívy vládnych poslancov a aspoň tri návrhy z iniciatívy ostatných poslancov, teda poslancov opozície. Okrem iného sa mala ďalej zaviesť možnosť ukladať sankcie v prípade, že kontrolovaný subjekt neodstráni nedostatky zistené kontrolou, a mal sa zriadiť stály Výbor Národnej rady SR pre NKÚ. Návrh mal tiež zjednotiť výstupy kontroly NKÚ.
Vzájomne prepojené spoločnosti nebudú vylúčené z verejného obstarávania
Vzájomne prepojené spoločnosti z verejného obstarávania automaticky vylúčené nebudú. Parlament odmietol novelu opozičného hnutia OĽaNO. Prijatie tejto novely by podľa poslancov ušetrilo občanom niekoľko miliónov eur.
Poslankyňa Veronika Remišová priblížila, že návrh zákona predložili poslanci do parlamentu po tom, čo na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) podali podnet pri trinástich verejných obstarávaniach v celkovej hodnote viac ako 7 miliónov eur. Výsledky kontroly poukázali na 105 porušení zákona, z ktorých 41 mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. "Buď išlo o diskriminačné podmienky, neposudzovanie splnenia podmienok, pochybné dodatky a podobne. Dokonca v dvoch prípadoch, na ktoré sme upozornili, tak ÚVO uvádza, že boli porušené základné podmienky, a to tak, že v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka víťaznej firmy," zdôraznila Remišová.
V novele navrhli, aby vzájomne prepojené spoločnosti boli automaticky vylúčené z verejného obstarávania. Na tento problém podľa Remišovej dlhodobo upozorňuje aj Protimonopolný úrad (PMÚ) SR. Súčasný zákon totiž podľa jej slov tento problém rieši z pohľadu obstarávateľa, ale nie z pohľadu vzťahov medzi účastníkmi tendra. Zároveň Remišová vyzvala ÚVO, aby zriadil čiernu listinu, na ktorú PMÚ a ÚVO bude môcť zaradiť spoločnosti, ktoré sa v priebehu posledných troch rokov dopustili takéhoto konania.
