BRATISLAVA - Zavedenie stropu na vek odchodu do dôchodku podľa nezaradeného poslanca NR SR Jozefa Mihála (Spolu - občianska demokracia) spôsobí, že novopriznávané dôchodky budú nižšie ako doteraz. Ako ďalej uviedol v dnešnej diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) - Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko, po zastropovaní penzijného veku sa budú musieť menej valorizovať dôchodky všetkým penzistom.
Ak totiž podľa Mihála bude penzie dostávať viac dôchodcov, na dôchodky zostane menej peňazí. To, že novopriznané dôchodky budú nižšie, podľa Mihála priznáva aj strana Smer-SD v samotnom návrhu ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek. "Koláč je len jeden," povedal Mihál. Už v súčasnosti sa podľa neho aj dôchodcovia skladajú na svoj dôchodok, keďže pri nákupe v obchode penzisti tak ako ostatní platia daň z pridanej hodnoty a štát potom daňami finančne pomáha Sociálnej poisťovni.
Bývalý minister práce namiesto zavedenia stropu na dôchodkový vek pre všetkých ľudí navrhuje rozlišovať povolania podľa náročnosti. Podľa Mihála by zamestnávatelia, ktorí dávajú ľuďom prácu vo fyzicky náročnejších profesiách, mohli platiť za svojich zamestnancov vyššie odvody, čo by týmto zamestnancom umožnilo odísť skôr do dôchodku. Naopak, pre ľahšie povolania by sa mohla odvodová sadzba znížiť.
"Prestaňme sa baviť o dôchodkovom veku, ale o virtuálnom účte," povedal Mihál. Rozlišovať medzi ľahšími a ťažšími povolaniami podľa neho požadujú aj odborári. Mihál naznačil, že návrh ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek parlament aj tak neschváli, keďže isté nie sú hlasy poslancov za hnutie Sme rodina, ani poslancov za hnutie OĽaNO.
Poslanec NR SR za Smer-SD Erik Tomáš v diskusii uviedol, že po zastropovaní dôchodkového veku sa nemusia znížiť dôchodky, ani zvýšiť odvody. Podľa neho sú po tomto kroku potrebné kompenzačné opatrenia, ako nárast zamestnanosti, mierne zvýšenie produktivity práce, či väčšie investície do rodinnej politiky. Upozornil tiež na to, že na Slovensku sa spomaľuje starnutie obyvateľov a znižuje sa deficit Sociálnej poisťovne, ktorá má mať od roku 2020 vyrovnaná rozpočet.
Zopakoval, že automatické zvyšovanie dôchodkového veku podľa priemernej dĺžky dožitia zaviedla bývalá vláda Roberta Fica v roku 2012 s účinnosťou od roku 2017 po celospoločenskej diskusii. "Už vtedy sme hovorili, že ak to tempo bude neprimerane vysoké, budeme to musieť zastropovať," povedal Tomáš. Smer-SD má podľa neho problém s tým, aby v budúcnosti ešte pracovali 70-roční ľudia. "Sme posledná krajina V4, ktorá nemá strop na odchod do dôchodku," dodal Tomáš.
Návrh ústavného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci za Smer-SD, vek odchodu do dôchodku ohraničuje 64 rokmi. Každý, kto vychoval dieťa, má mať právo na primerané zníženie maximálneho penzijného veku, a to "za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu". V návrhu ústavného zákona sa nachádza aj ustanovenie o tom, že "každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda".
O návrhu ústavného zákona by mali poslanci začať rokovať na júnovej schôdzi, ktorá sa začína 12. júna. Okrem ústavného zakotvenia minimálnej mzdy legislatívny návrh zákonodarcov za Smer-SD obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
