BRATISLAVA - Sudcovia by mali v budúcnosti prestať súdiť automaticky na konci kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia vek 68 rokov. Navrhuje to minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), dlho diskutovaný vekový cenzus pre sudcov zahrnul do legislatívneho balíka týkajúceho sa nových pravidiel pre voľbu ústavných sudcov. V súčasnosti je veková hranica 65 rokov. Odchod sudcov do dôchodku sa deje fakultatívne - návrhy na odvolanie schvaľuje Súdna rada, ktorá ich predkladá prezidentovi.
Gál takúto zmenu Ústavy SR odôvodnil potrebou obmeny sudcovského stavu a tiež praktickými problémami, keď súdy nevedia, či môžu nadsluhujúcim sudcom prideľovať spisy. V prípade stanovenia hranice až na 68 rokov podľa neho vzniká dostatočný časový priestor pre sudcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek, ale ešte sa cítia byť zdatní ostať v talári.
„Bol by tu dostatočný priestor na to, aby sudcovia, aj keď dosiahnu svoj dôchodkový vek a ešte budú zdatní, aby mohli ostať v talári, ale na druhej strane by sa zabezpečila pre spoločnosť pravidelná sudcovská výmena a riešilo by sa aj to, aby sme nemali nedostatky pri obsadenosti niektorých súdov,“ odôvodnil minister v pondelok.
S návrhom ministra sa dá súhlasiť, reagovala na Gálovu iniciatívu predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková, ktorá nesúhlasí s tým, aby sudcovia končili už po dovŕšení veku 65 rokov, ako je to v súčasnosti. „Dá sa s tým súhlasiť, pretože naozaj aj zvýšenie tej hranice by som ja privítala, nie 65 rokov, ale vyššia veková hranica,“ uviedla v pondelok na zasadnutí Súdnej rady. Poukázala na to, že kvalitný aktívny sudca vie vykonávať funkciu aj v neskoršom veku. „Nie je to fyzicky náročná práca, ide o duševnú prácu," vysvetlila.
Stanovenie presnej hranice však podľa Praženkovej je v niečom aj problematické. Uznala, že to na jednej strane rieši výhrady o subjektívnom a individuálnom rozhodovaní Súdnej rady a prezidenta a o nerovnakom metri pre všetkých sudcov. Nebude však podľa nej možné operatívne riešiť výpadky alebo nedostatok sudcov na súdoch. „Doriešiť bude treba, akým spôsobom by sa mohlo reagovať na to, keď nastane situácia, že viac sudcov dosiahne ten vek a odišli by z výkonu funkcie, ako ich v systéme operatívne nahradiť,“ upozornila.
Na pôde Súdnej rady sa momentálne zastavil proces odvolávania sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov. Predsedníčka Praženková to ešte vo februári odôvodnila personálnymi problémami súdnictva - že sa historicky prvým vlaňajším hromadným výberovým konaním nepodarilo naplniť databázu voľných miest sudcov. Jarný hromadný výber sudcov sa uskutoční v júni.
Prezident SR Andrej Kiska na to reagoval vyhlásením, že očakáva, že Súdna rada v novom zložení a pod novým vedením bude postupovať ako jej predchodkyňa a bude mu návrhy doručovať. „Prezident predpokladá, že Súdna rada bude postupovať v zmysle ústavy a pošle prezidentovi zoznam sudcov nad 65 rokov,“ reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.
Kiska je presvedčený, že sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, je zásadne potrebné odvolávať tak, ako to predpokladá ústava a zákony. Po nástupe do funkcie kritizoval, že jeho predchodcovia nevyužívali zákonnú úpravu, proces odvolávania sudcov takmer nefungoval a prax v tejto oblasti bola neprehľadná. Navrhol aj zmenu, ktorá by dosiahnutie veku sudcu spájala s automatickým zánikom jeho funkcie.
Politici na Ústavnom súde
Predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková pripúšťa, aby sa ústavnými sudcami aj naďalej mohli stať aktívni politici. Takáto možnosť vyplýva z návrhu na zmenu pravidiel výberu ústavných sudcov, ktorý v pondelok predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).
„Historicky sa už takáto situácia vyskytla,“ komentovala návrh Gála v pondelok na zasadnutí Súdnej rady Praženková. „Samozrejme nemôže počas výkonu funkcie ústavného sudcu aktívne pôsobiť v politike tento človek. Ale je to v praxi možné aj prípustné z ústavy aj zo zákonov, takže pripúšťam túto možnosť,“ povedala.
Gálov návrh zavádza nové ústavné a alternatívne aj zákonné predpoklady pre kandidátov na ústavných sudcov. Vstup politikov na Ústavný súd by mal byť podľa ústavných predpokladov limitovaný po novom vyšším vekom 45 rokov, právnickým vzdelaním a 15-ročnou praxou v právnickom povolaní.
Kandidát má byť tiež podľa Gálom navrhnutej novely ústavy všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva. Podľa rozširujúcich zákonných predpokladov, ktoré však nemusia byť schválené, by sa ústavným sudcom mohol stať politik, ktorý má napríklad advokátsku skúšku, alebo je významnou osobnosťou v odbore práva a má najmenej 15-ročnú právnickú prax.
Takéto kritériá podľa Gála nevylučujú, že by sa ústavným sudcom mohol stať bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD) alebo exministerka Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Podľa týchto pravidiel to nie je vylúčené, ale to už je na poslancoch Národnej rady SR,“ uviedol. Otázka politikov na Ústavnom súde je podľa Gála komplikovaná, záleží na konkrétnom mene. Viacerí sa podľa Gála v úlohe ústavného sudcu osvedčili.
„Poznám nejedného sudcu Ústavného súdu, ktorý predtým pôsobil v politike a bol veľmi dobrým pilierom ústavného súdnictva a jeho nálezov, čiže môže byť aj ten bývalý politik najlepším sudcom Ústavného súdu alebo opačne, najlepší sudca alebo právnik - teoretik, najhorším sudcom Ústavného súdu," dodal. Ako pozitívne príklady menoval sudcov Ladislava Orosza a Lajosa Mészárosa, ktorí boli v minulosti poslancami Národnej rady SR. Na otázku, či by bol predseda Smeru-SD Fico dobrý ústavným sudcom, Gál uviedol, že to nevie posúdiť.
