BRATISLAVA - Myšlienka Európskeho spoločenstva vznikla v prvom rade ako mierový projekt spolupráce dovtedy nepriateľských krajín. Pôvodný projekt šiestich krajín prerástol do spoločenstva krajín, aký v histórii geopolitických vzťahov nemá obdobu.
Uviedla to poslankyňa Národnej rady SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veronika Remišová pri príležitosti Dňa Európy, ktorý oslavujeme 9. mája. Dnes si podľa nej už málokto pamätá na tragédiu svetových vojen, ktoré ničili Európu.
Prínos členstva v Európskej únii sa nedá podľa poslankyne merať len peniazmi, hoci od nášho vstupu do EÚ finančná pomoc pre Slovensko vo forme eurofondov bola veľká. "Z rozpočtu EÚ sme získali viac 12 miliárd eur do roku 2015, ďalších 15 miliárd eur môžeme využiť do roku 2020. Členstvo v EÚ nám prináša aj spolupatričnosť s ostatnými národmi Európy. Vzájomné výmeny študentov a mládeže, bezvízový styk s množstvom krajín mimo EÚ či priestor bez hraníc zlepšujú kvalitu života, prinášajú pracovné miesta a umožňujú rozvoj toho najcennejšieho čo máme – našich ľudí," povedala.
Podľa nej Európska únia trpí mnohými nedostatkami, no treba si uvedomiť, že projekt ako EÚ tu ešte nikdy nebol a teda sa môžeme učiť len z vlastných chýb. "Jedným z týchto zlyhaní je aj odchod Veľkej Británie z Únie," uviedla. Remišová si myslí, že Európska únia má po odchode Veľkej Británie historickú možnosť a povinnosť zásadnej reformy. "Ak chce byť EÚ úspešná, musíme zreformovať jednotlivé politiky a metódy fungovania. To isté sa týka aj eurozóny, kde je mimoriadne dôležité dodržiavanie disciplíny všetkých 19 členov. Krajiny v ťažkostiach, ako napríklad Grécko, dostali pomoc od ostatných krajín, no ich nezodpovedné správanie prinieslo veľké sociálne problémy, spory a rozdelenie vo vnútri EÚ," podotkla s tým, že rovnako je potrebné rešpektovanie kultúrnych a historických rozdielov najmä malých krajín a krajín bývalého komunistického bloku.
Priority EÚ podľa Remišovej určujú hlave členské štáty. V návrhu rozpočtu EÚ na ďalšie sedemročné obdobie je napríklad výrazné zvýšenie prostriedkov na ochranu vonkajších hraníc Únie alebo na spoluprácu v oblasti obrany. "Je to správne, Európa musí reagovať na nové výzvy. Napriek novým problémom ale nemôžeme zabúdať na odstraňovanie regionálnych rozdielov a podporu chudobnejších regiónov, teda aj Slovenska. Považujem to za jeden z pilierov európskej spolupráce," vyhlásila.
Podľa Remišovej je do budúcnosti potrebné, aby sa Únia sústredila na najdôležitejšie programy a politiky, pri ktorých vidíme veľký prínos pre štáty, obyvateľov, podniky. "Oveľa zodpovednejšie sa však musia správať aj národní politici, ktorí doma iba zriedka hovoria o tom, čo navrhujú a schvaľujú v Bruseli a často si z EÚ spravia obetného baránka, hoci o všetkých predpisoch hlasujú," uviedla. "Rokovania o rozpočte na roky 2021-2027 by mali byť pre členské štáty príležitosťou na hĺbkovú reformu EÚ a analýzu jednotlivých priorít, ktoré často spôsobujú rozdelenie medzi jednotlivými štátmi, medzi tzv. Západom a Východom, medzi krajinami zameranými na poľnohospodárstvo či medzi vyspelými a zaostávajúcimi regiónmi," uzavrela.
