BRATISLAVA - Objektívnosť médií je potrebné zvýšiť. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike sa na tom zhodli Ľuboš Blaha zo Smeru-SD a Martin Klus zo SaS. Ich názory sa však rozchádzajú v tom, ako to dosiahnuť. Poslanci Národnej rady (NR) SR sa nezhodli ani na interpretácii hodnotenia slobody médií na Slovensku. Podľa Klusa k horšiemu výsledku Slovenska výrazne prispievajú vyjadrenia politikov, podľa Blahu to problém nie je. "Neberme politikom právo na vyjadrenie názoru," vyzval Blaha.
Klus vidí hrozbu pre objektívnosť v rozmachu alternatívnych médií, ktoré šíria aj rôzne konšpirácie a hoaxy. Problémom tiež podľa neho je, ak sa takéto informácie dostávajú napríklad do televízie. "Vo verejnom priestore nemajú čo robiť ľudia, ktorí šíria nenávistné alebo nepravdivé informácie," povedal. Pripomenul, že niektoré krajiny, napríklad Francúzsko, už rozmýšľajú, ako týmto ľuďom obmedziť možnosti ovplyvňovať verejný priestor. "Hľadajme spôsoby, ako zastaviť tento zlý trend v našej spoločnosti a hľadajme spôsoby, ako urobiť objektívnejšie a dôveryhodnejšie verejnoprávne médiá. Toto musí byť diskusia naprieč politickým spektrom," vyhlásil.
Podľa Blahu by sa mala viac riešiť otázka vlastníctva médií. "Nie je možné, aby finančné skupiny, ktoré sú obviňované z rôznych prepojení na politikov, ovládali redakcie," povedal. Ďalším problémom podľa neho je, že v médiách sa často prezentujú len jednostranné názory. "Mnohí voliči Smeru, SNS a ďalších strán cítia potrebu dať viac vyváženosti najmä do verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu, pretože tam je naozaj okupácia verejného priestoru vyhranenými ideologickými pravicovými či liberálnymi názormi."
Politici sa vyjadrili aj k voľbe generálneho riaditeľa RTVS. Blahovi súčasný systém neprekáža. "Keď chcete zabezpečiť slobodu prejavu, musíte zabezpečiť šírenie aj tých názorov, aké má väčšina populácie. Ako to chcete inak zabezpečiť, ako to dať NR SR, ktorá je rozložená podľa demokratických volieb?" pýta sa.
Klus si nemyslí, že je správne, keď o riaditeľovi RTVS rozhoduje vládna väčšina. Vie si však predstaviť, že by jedného z dvoch kandidátov zvolených v parlamente vybral prezident, alebo že by do voľby zasahovali profesijné skupiny. Ďalšími možnosťami sú napríklad etický kódex alebo regulačné pôsobenie Slovenského syndikátu novinárov. "Hľadajme spôsoby, aby sme objektívnosť a vyváženosť dosiahli možno aj inak ako politickou cestou," uzavrel Klus.