BRATISLAVA - Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) robí všetko preto, aby sa udržal pri moci a aby zachránil tých ľudí, ktorých považuje za nenahraditeľných. Uviedol to prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov.
Vládna kríza: Fico a Bugár sa zatiaľ nedohodli, v Most-Híd uvažujú aj o definitívnom odchode
Na margo toho, že Fico hovorí, že opozícii ide o prevrat uviedol, že to Fico robí len pre zachovanie si moci. "Nepúšťal by som sa do interpretácii jeho nezmyslov," uviedol. V roku 1994, kedy parlament odvolával predsedu vlády Vladimíra Mečiara, Mečiar hovoril o "parlamentom puči". "To bola Mečiarova interpretácia. Nikdy tu nebol štátny prevrat. Máme konsolidovanú demokraciu, všetky mocenské zmeny sa tu udiali legitímnym a legálnym spôsobom v dôsledku slobodných a demokratických volieb. Nikdy tu nedochádzalo k pučom a prevratom," priblížil Mesežnikov. Odvolanie Mečiara podporovala aj SDĽ a medzi jej poslancami bol vtedy aj Robert Fico.
Fico sa podľa Mesežnikova dnes, v situácii, keď sa značná časť krajiny postavila proti jeho vláde, snaží odradiť ľudí od manifestácii. "Vidíme, že k iniciatíve sa pridáva celá občianska spoločnosť, mnohé organizácie, je to prejav nespokojnosti so súčasnou vládou, ale všetko je to v rámci zákonov. A to, čo sa odohráva zo strany Fica je snaha odradiť, dokonca ich zastrašiť, keď šíri bludy o štátnom prevrate. Toto je trestuhodné," povedal. "Fakt je, že vláda stratila dôveru občanov, to je celé," povedal.
Podľa Mesežnikova predseda súčasnej vlády robí všetko, aby svoju moc držal čo najdlhšie, skoncentroval ju a nepustil. "Keď bol v opozícii, bol v pozadí dvoch petičných akcii za vyhlásenie referenda aj za samotným uskutočnením referenda o predčasných voľbách," uviedol a dodal, že referendá sa konali v roku 2000 aj v roku 2004. Vtedy podľa Mesežnikova ani nevznikali žiadne pochybnosti o tom, že by tu boli legitímne demokratické pomery.
"Napriek tomu podporil nezmyselné referendá o predčasných voľbách. Mohol tak prispieť k narušeniu politickej stability v tom čase a dnes obviňuje všetkých, čo sa postavili proti jeho vláde. Ešte stále má v parlamente väčšinu, o akom prevrate môže hovoriť?" pýtal sa Mesežnikov. "Zo strany Roberta Fica to bola politická zlomyseľnosť proti vládam Mikuláša Dzurindu," dodal. V novembri 2000 bolo neplatné referendum, s účasťou voličov iba 20,03 percent. Prezident Rudolf Schuster po predchádzajúcich konzultáciách s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom vyhlásil referendum o predčasných parlamentných voľbách.
V januári 2004 Fico ako opozičný politik tvrdil, že len predčasné voľby môžu rozbiť majetkové spojenectvo politikov Mečiarovej a Dzurindovej éry. „Úspešné referendum je teda v záujme celej krajiny a stráca stranícky charakter,“ povedal vtedy líder Smeru. Referendum o predčasných voľbách bolo 3. apríla. Fico a Smer-SD priamo spolupracoval tomto na referende, ktoré organizovala Konfederácia odborových zväzov. V deň prvého kola prezidentských volieb občania rozhodovali o tom, či mali poslanci prijať ústavný zákon o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do parlamentu konali v roku 2004. Referendum bolo pre nízku účasť 35,8 percent občanov neplatné a voľby sa nekonali. Tento výsledok však Fico neoznačil za fiasko. "Naopak, spolupráca opozičných strán sa ukázala ako efektívna," uviedol v tom čase. „Legitímnym cieľom každej opozície je skrátiť volebné obdobie vlády, s ktorou nie je spokojná” hovoril vtedy Fico.
Nečakaný krok národniarov: Je možné, že budú žiadať TOTO ministerské kreslo!
Predčasné parlamentné voľby, za ktoré bol aj Robert Fico, sa konali 17. júna 2006. KDH ohlásilo odchod z vládnej koalície 8. februára 2006, ktorej predsedom bol Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS). Dôvodom bol odmietavý postoj SDKÚ-DS voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. NR SR 9. februára 2006 schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Následne vládu vytvorila koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. Premiérom sa stal Robert Fico (Smer-SD).
Ďalšie predčasné parlamentné voľby, ktoré vítal Fico boli v marci 2012. Vtedy bol Smer-SD v opozícii a Fico odmietal iný spôsob preskupenia politických síl ako predčasné či riadne voľby. "Žiadne rokovania neprebiehajú o vývoji, ktorý by mohol nastať. My tvrdíme, že nové rozloženie politických síl môže prísť len predčasnými alebo riadnymi parlamentnými voľbami," deklaroval Fico. Voľbám predchádzal pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Dňa 11. októbra 2011 Národná rada SR hlasovala o vládnom návrhu na vyslovenie súhlasu s Dodatkom k Rámcovej zmluve uzatvorenej medzi 17 štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, ktorého predmetom bolo zvýšenie záruk štátov v eurovale.
Premiérka Iveta Radičová hlasovanie o tomto návrhu spojila s hlasovaním o dôvere vláde kvôli "odmietavému postoju SaS k eurovalu, neochote prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície". Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo zo 124 prítomných poslancov len 55 poslancov. Vláda Ivety Radičovej nezískala súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, a teda ani dôveru Národnej rady SR, a po 15 mesiacoch svojho pôsobenia bola odvolaná.
