BRATISLAVA - V súvislosti s rezignáciou ministra vnútra Roberta Kaliňáka je momentálne najdôležitejšou otázkou, či to bude Mostu-Híd stačiť na zotrvanie v koalícii. Uviedol to politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho na túto otázku momentálne ešte nie je možné odpovedať. Podľa Mesežnikova urobil Kaliňák rozhodnutie o svojej rezignácii pod neuveriteľne veľkým tlakom, ku ktorému prispela aj občianska spoločnosť.
"Bola tam požiadavka Mosta, ale do ulíc tiež vyšli desaťtisíce ľudí," povedal. Ako dodal, k tlaku na odstúpenie Kaliňáka významne prispeli aj medializované vyjadrenia prokurátora Vasiľa Špirka.
Podľa analytika Jána Baránka je možné, že nové vedenie rezortu vnútra vymení aj policajného prezidenta, čím sa formálne splnia požiadavky Mosta-Híd a ten tak nemá dôvod na odchod z koalície. "Otázne však je, ako sa zachovajú jednotlivci, napríklad Lucia Žitňanská alebo František Šebej, či im to bude stačiť," vyhlásil.
Pád celej vlády netreba, tvrdí Horský
Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák dnes urobil to, čo mal urobiť už pred niekoľkými mesiacmi. "Neskoro, ale predsa," vyhlásil v reakcii na rezignáciu Kaliňáka politológ Michal Horský. Počas výkonu Kaliňákovej funkcie sa podľa Horského stala udalosť, ktorá si v každej krajine s európskou kultúrou vyžaduje takýto postup. Most-Híd bude podľa neho teraz žiadať aj odstúpenie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Horský si nemyslí, že padnúť by teraz mala celá vláda, takýto krok by podľa neho neviedol k väčšej stabilite krajiny. Pripomenul, že Slovensku sa ekonomiky darí a zmena moci by teraz nebola pre krajinu to najlepšie.
Kaliňákove odstúpenie požadovala strana Most-Híd, ktorá na dnes zvolala svoju republikovú radu. Robert Kaliňák (Smer-SD) dnes oznámil, že rezignuje na svoju funkciu. "Stabilita musí byť zachovaná a vnímam pozorne nielen situáciu v spoločnosti, ale aj požiadavky koaličných partnerov. Preto som sa rozhodol, že na svoju funkciu podpredsedu Vlády SR a ministra vnútra rezignujem. Verím, že aj týmto mojím krokom pomôžem k zachovaniu stability v krajine," uviedol Kaliňák dôvody svojho odchodu.
Podľa Tótha pokus o záchranu
Odstúpenie ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka (Smer-SD) je vyslovene vynúteným krokom, posledným pokusom o záchranu vlády. Myslí si to politológ Rastislav Tóth, ktorý pripomína, že Kaliňákova rezignácia mala prísť oveľa skôr. "Teraz to skôr pripomína situáciu, keď balón klesá a vy už naozaj potrebujete niečo vyhodiť, aby ste nepadli," opisuje Tóth.
Je presvedčený, že ak by ku Kaliňákovej demisii prišlo pred niekoľkými mesiacmi, dôvera vlády i premiéra Roberta Fica vo verejnosti by bola neporovnateľne vyššia. Tóth je presvedčený, že v tejto situácii, ani po Kaliňákovej rezignácii, sa z koalície nevytratí napätie.
"Bude záležať na krokoch Mosta-Híd v budúcnosti, táto strana je totiž teraz tou, na ktorej závisí existencia vlády," pripomenul politológ. Ďalší vývoj a rokovania, no i tvrdosť postoja bugárovcov podľa neho určia, či bude za Kaliňákovou rezignáciou nasledovať ďalšie a či sa dotknú aj ministrov - nominantov iných strán.
Most-Híd čakajú zmeny
Politológ Ján Baránek takisto v otázke budúcnosti koalície prisudzuje dôležitosť ďalšiemu vývoju a postoju Mosta-Híd. "Kaliňákovým odstúpením je akoby formálne naplnená ich požiadavka s predpokladom, že nový minister či ministerka odvolajú aj policajného prezidenta. Ale ukáže sa, ako to bude v praxi a či toto bude v súčasnej situácii stačiť napríklad Lucii Žitňanskej, alebo Františkovi Šebejovi, či ďalším z klubu Most-Híd," upozornil.
Súhlasí s tým aj Darina Malová z katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, ktorá si myslí, že v Moste-Híd pôjde o individuálne rozhodnutia. „Pre niektorých to bude veľmi ťažké rozhodovanie, pretože viacerí riešia či vôbec budú spájať svoju politickú i osobnú budúcnosť s touto vládou," uviedla politologička.
Či sa personálne výmeny môžu dotknúť aj Mosta-Híd, v súvislosti so vznesenou iniciatívou podpredsedu SNS Antona Hrnka, ktorý naznačil, že by národniari mohli požadovať odchod ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, si Baránek nemyslí, že je to až také "horúce". Argumentuje tým že aj vo vnútri SNS ide o osamotený hlas podpredsedu Hrnka. "Vnímam to skôr ako jeho politický marketing, ako naznačenie, čo by mohla SNS žiadať. No nemyslím si, že by SNS chcela komplikovať situáciu takouto požiadavkou," uviedol Baránek.
Rovnako to vníma aj Malová. "Ministerka Žitňanská nenesie ani vecnú ani politickú zodpovednosť za stav súdnictva, ako ministerka sa snažila a snaží implementovať zmeny, ktoré by viedli k zlepšeniu súčasného stavu, čo potvrdzujú aj relevantné analýzy," pripomenula. Hrnkove vyhlásenia sú v jej očiach "robením ramien" zo strany SNS a snahu udržať si pozíciu vo vládnej koalícii.
