BRATISLAVA - Slovenská republika je jednou z krajín, ktorá poskytuje najmenej investičných stimulov, najmenej štátnej pomoci. Uviedol to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady (NR) SR Janou Kiššovou (SaS).
"Existuje totiž štatistika Európskej komisie, ktorá hovorí, že Slovensko poskytuje priemerne len 0,47 % investičných stimulov z hrubého domáceho produktu (HDP). Ak si zoberieme porovnanie s ČR, je to niekoľkonásobne viac, ale napríklad aj Rakúsko poskytuje investičné stimuly," povedal. Investičné stimuly sú podľa neho nástrojom makroekonomickej politiky štátu.
Podľa Kiššovej strana Sloboda a Solidarita (SaS) vo všeobecnosti považuje investičné stimuly za škodlivé. "Okrem toho, že ich považujeme za škodlivé, sú u nás nesprávne implementované, sú poskytované na nesprávnych miestach a spôsobujú regionálne rozdiely. Väčšina investičných stimulov ide do ekonomických silných regiónov," zdôraznila.
Žiga zdôraznil, že na západnom Slovensku bude štát podporovať už len tie investície, ktoré budú smerovať do moderných technológií. "Pri podpore investícií, najmä v automobilovom priemysle, rozmýšľame v dlhodobom horizonte, v horizonte rokov 2020, 2025 či 2030. Ak je napríklad zabezpečená výroba v Peugeote napríklad do roku 2025, tak musíme rozmýšľať, čo sa stane s príslušným regiónom a jeho zamestnanosťou po tomto roku," obhajoval Žiga poskytnutie stimulov pre trnavskú automobilku.
Všetci ostatní podnikatelia, ktorí štátnu investičnú pomoc nedostanú, sú podľa Kiššovej znevýhodnení, čo zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska. "Je množstvo rôznych rebríčkov, ktoré hovoria o zlej konkurenčnej schopnosti Slovenska lákať k sebe investorov a nehovoria o investičných stimuloch," podotkla poslankyňa NR SR.
Žiga poznamenal, že aj vláda, v ktorej bola strana SaS, poskytovala firmám investičné stimuly. "Hovorím, že ste ich dávali, dali ste ich 12, dávali ste ich aj na západné Slovensko a dávali ste ich len veľkým podnikom," povedal. Stimuly treba podľa neho dávať veľkým firmám, pretože za ňou sa budú následne "ťahať" malí a strední podnikatelia, ktorí robia veľkým firmám dodávateľov a subdodávateľov.
Vláda by podľa Kiššovej mala výraznejšie "hovoriť do toho", kde by mala nová fabrika vzniknúť a pôsobiť. "Ak štát chce dotáciami niečo regulovať, tak by to mal regulovať tak, aby nevznikali regionálne rozdiely," dodala.
