BRATISLAVA - Pri brexite je najdôležitejšie dohodnúť také podmienky, ktoré budú minimalizovať škody a budú mať čo najmenší dopad na občanov. Brexit je však nešťastné rozhodnutie, ktoré nikomu nepomôže, poškodí Európsku úniu, ale viac samotnú Veľkú Britániu. Hoci po referende nastalo všeobecné zdesenie, čo bude s Európskou úniou, ukazuje sa, že akoby si všetci začali uvedomovať, aká je európska spolupráca krehká a dôležitá. Vyplýva to zo slov poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca (EPP, KDH).
"Po brexite nastalo také všeobecné zdesenie, že čo bude s Európou. Mnoho neprajníkov hovorilo, že teraz sa začne rozpadať. Opak je pravdou. Cítim to denne na vlastnej koži v Európskom parlamente. Akoby sme si všetci viac uvedomili, aká je európska spolupráca krehká a ako sme jedni od druhých závislí a musíme spolupracovať," povedal Štefanec s tým, že toto si uvedomujú aj europoslanci z tradične skôr euroskeptickejších krajín ako Dánska či Holandska. Pokiaľ ide o samotných britských poslancov, Štefanec tvrdí, že tí, ktorí boli konštruktívni pred brexitom, sú takými i teraz. Europoslanec však podotkol, že britskí poslanci boli vždy rozdelení - labouristi v socialistickej frakcii boli skôr vždy za zotrvanie, kým medzi konzervatívcami v ECR boli aj zástancovia brexitu, aj zotrvania.
Samotný brexit považuje za zlé rozhodnutie, ktoré nikomu nepomôže, poškodí EÚ a ešte viac Londýn. "Najviac som bol prekvapený, že kedysi veľmi hrdá krajina viac ako rok nebola schopná definovať svoje pozície, čo chce. My sme im hovorili, 'chcete odísť, my to rešpektujeme, len povedzte ako'. Veľmi dlho im to trvalo," pripomenul Štefanec. Pokrok v rokovaniach s Britániou nastal v decembri, keď sa Brusel s Londýnom dohodol na finančnom vyrovnaní, na hraniciach s Írskom a Severným Írskom a právach občanov. Parlament v rokovaniach o brexite zastupuje šéf liberálov a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt.
"Najdôležitejšie momentálne podľa mňa je dohodnúť také podmienky, ktoré budú minimalizovať škody a mať čo najmenší dopad na občanov. Ja nie som zástancom nejakého trestania, skôr pragmatických riešení, aby sme ochránili záujmy našich ľudí - tých, čo žijú v Británii, ale aj tých, čo žijú na Slovensku, ale ich práca, výrobky či služby končia na britskom trhu," povedal europoslanec. Myslí si, že niekedy sa téma brexitu na Slovensku podceňuje, keďže podľa poradenskej spoločnosti KPMG môže byť Slovensko jedna z krajín, ktoré by boli v prípade tvrdého brexitu najviac postihnuté.
"Záleží mi na tom, aby sme sa dohodli, aby neboli clá, bariéry. Aby tá dohoda bola dobrá. Čas ide rýchlo, za rok a jeden mesiac sa všetko nestihne, preto treba nejaké prechodné obdobie. Pochopili to najmä Briti a ja to podporujem. Bude to znamenať viac času na dohodu," uviedol Štefanec na margo rokovaní o brexite na pôde europarlamentu.
"Spolupráca s britskými europoslancami je trošku taká smutná, nostalgická, lebo vieme, že odchádzajú a skôr sa snažíme nastaviť vzťahy do budúcna. Treba sa na to pozrieť ako na príležitosť, Británia odchádza z Únie, nie Európy. Neodchádza fyzicky. Budeme mať veľké záujmy v oblasti obrany, sme členmi NATO, máme spoločné obchodné záujmy, záujmy v rámci digitalizácie treba riešiť už teraz, je to fenomén, ktorý ovplyvňuje všetkých," povedal Štefanec s tým, že je veľa tém, ktoré budú Úniu aj Britániu naďalej spájať.
Občania Veľkej Británie zahlasovali v referende za odchod 23. júna 2016. Premiérka Theresa May však notifikovala článok 50 až 29. marca 2017. Británia by tak mala odísť z Európskej únie 29. marca 2019. Rokovania za európsku stranu vedie Michele Barnier, jeho partnerom je minister pre brexit David Davis. Prvé kolo rokovaní sa naťahovalo, pokrok mal pôvodne nastať v októbri 2017, lídri ho však odsúhlasili v decembri, keď sa obe strany dohodli na finančnom vyrovnaní, hranici medzi Írskom a Severným Írskom a právach občanov. Teraz môžu nasledovať rokovania o obchode a budúcich vzťahoch. Finálnu podobu bude, podobne ako národné parlamenty, musieť odobriť aj Európsky parlament.
