BRATISLAVA - Reflektovať na faktory spôsobujúce nízku účasť stredných odborných škôl a zamestnávateľov v systéme duálneho vzdelávania, zefektívniť systém duálneho vzdelávania, zvýšiť motiváciu škôl aj zamestnávateľov zapojiť sa do tohto systému a odstrániť problémy, ktoré súčasná právna úprava vyvoláva v praxi, sú dôvody, pre ktoré prichádza na februárovú schôdzu parlamentu s návrhom novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave poslanec NR SR Branislav Gröhling z SaS.
Pôvodný zákon, ktorým sa v SR zaviedlo duálne vzdelávanie, je platný dva roky a podľa poslanca záujem stredných odborných škôl zapojiť sa do systému duálneho vzdelávania je nižší, ako sa očakávalo. V dôvodovej správe k návrhu novely zákona uvádza, že v prvom roku zavedenia duálneho vzdelávania, t. j. v školskom roku 2015/2016, bolo vytvorených 1 448 miest pre poskytovanie duálneho vzdelávania, pričom sa doň zapojilo len 450 žiakov. "V druhom roku zavedenia duálneho vzdelávania (šk. rok 2016/2017) bolo vytvorených 2 700 miest, zapojilo sa však len 1 122 žiakov. V treťom roku fungovania duálneho vzdelávania (šk. rok 2017/2018) sa do systému podľa dostupných informácií zapojilo iba 1370 žiakov," píše sa v dôvodovej správe.
Podľa Gröhlinga nakoľko žiaci zapojení do duálneho vzdelávania netvoria ani len tri percentá všetkých žiakov prvého, druhého a tretieho ročníka stredných odborných škôl v SR, je možné konštatovať, že sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť dostatočné podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.
Prax podľa predkladateľa návrhu ukázala, že primárnym dôvodom nízkeho záujmu zo strany stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania je skutočnosť, že strednej odbornej škole zapojenej do systému duálneho vzdelávania sa znižuje normatívny objem finančných prostriedkov na jedného žiaka o sumu zodpovedajúcu normatívu na praktické vyučovanie žiaka. Preto Gröhling navrhuje, aby sa objem finančných prostriedkov neznižoval.
"Ďalším potenciálne odrádzajúcim faktorom je skutočnosť, že keďže v systéme duálneho vzdelávania sa praktické vyučovanie realizuje na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa, stredná odborná škola má obmedzené možnosti výkonu dohľadu nad úrovňou, kvalitou a rozsahom poskytovaného praktického vyučovania, avšak napriek tomu riaditeľ strednej odbornej školy nesie zodpovednosť za dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu," uviedol Gröhling s tým, že aj administratívna záťaž spojená s overovaním spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie je prekážkou pri zapojení sa do duálneho vzdelávania.
Ďalším významným faktorom odôvodňujúcim potrebu zmeny zákona je, že sa duálne vzdelávanie poskytuje od prvého ročníka štúdia na strednej odbornej škole, pričom podľa vyjadrení zamestnávateľov (najmä malí a strední podnikatelia) a ich skúseností so žiakmi v prvom ročníku, žiaci ešte v tomto štádiu štúdia nedisponujú spravidla takými skúsenosťami, vďaka ktorým by mohlo byť ich zavedenie do systému duálneho vzdelávania pre nich prínosom.
"V tomto ohľade by časť zamestnávateľov preferovala možnosť poskytovania duálneho vzdelávania až od druhého alebo tretieho ročníka štúdia žiaka. Budú tak mať možnosť overiť si potrebné znalosti u žiakov počas ich štúdia v prvom ročníku a vybrať si tých, ktorých budú považovať za najvhodnejších pre svoj podnik," uvádza Gröhling. Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona od 1. mája 2018.
