BRATISLAVA - Český politik a bývalý predseda českej vlády a senátu Petr Pithart vníma udelenie Radu Bieleho dvojkríža II. triedy slovenským prezidentom ako paradox. Pred 25 rokmi bol totiž proti rozdeleniu Československa na dve samostatné republiky. Pithart je jedným z 25 osobností, ktorých v pondelok vyznamenal prezident SR Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
"Je v tom veľkorysosť súčasnej slovenskej politiky, ktorá mi imponuje a ktorá mi u nás chýba. Je to paradox," povedal významný český intelektuál. Je pritom rád, že ho vyznamenal prezident, ktorého si váži a ktorého v Česku mnoho ľudí Slovákom závidí, čo je podľa neho zvláštny jav, keď Česi niečo závidia Slovákom.
"Slováci sa v celom rade vecí dostali pred nás. Tých 25 rokov využili k posilneniu sebavedomia. My sme dnes vedľa nich ustrašený národ, ktorý sa bojí sveta navôkol. Slováci s ťažkosťami, ale idú k Európskej únii, tej najvlastnejšej Európe," poukázal český politik, podľa ktorého Slovensko prekonalo súčasnú krízu týkajúcu sa východnej Európy už v roku 1998, keď porazilo mečiarizmus. "To je to, čím sa dnes Slovensko od nás líši, že má za sebou veľkú prekonanú politickú, ale aj morálnu krízu. Domnievam sa, že nás tá kríza ešte len čaká a chcem veriť, že ju prekonáme tak, ako Slováci," doplnil.
"Som si vedomý, že to možno to nebude až tak pekne znieť, keď to poviem, ale konštelácia je unikátna. Neviem si predstaviť, že by som takéto ocenenie dostal v Čechách od Zemana, Klausa, alebo na Slovensku, keby tu nebol Andrej Kiska," uviedol Fedor Gál, ktorého Kiska vyznamenal Radom Ľudovíta Štúra I. triedy.
Na margo toho, že mu pri preberaní netlieskali zvyšní dvaja najvyšší ústavní činitelia, Gál povedal, že je to ich problém. "Majú právo si zatlieskať, kedy chcú, ale trošku to vypovedá aj o tom, akú vážnosť prikladajú udalostiam, za ktoré som ocenenie dostal. Veď to bolo ocenenie za november 89, za Bratislavu nahlas, za môj život. Ak im nestojí za to, aby mávli rukou, tak dávajú svedectvo o sebe, nie o mne," reagoval.
Mikuláš Huba, ktorý získal ocenenie spolu s ďalším ochranárom Jurajom Flamíkom, cíti podľa svojich slov satisfakciu, že si hlava štátu všimla túto spoločenskú oblasť. "Zatiaľ si nespomínam, že by to niektorí z vysokých ústavných činiteľov v tomto štáte urobili, takže je to aj dôkaz toho, že prezident okrem toho, že má nadštandardný vzťah k odkázaným ľuďom, k ľudskoprávnym témam, začína mať receptory aj na environmentálnu problematiku, čo som rád," ocenil.
Speváčka Marika Gombitová, ktorej prezident udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, uviedla, že by bola radšej, keby Slovensko spolu s Českom tvorilo jeden štát. "Pre hudobníka sa toho za tie roky veľa nezmenilo. Všetko funguje i naďalej," povedala speváčka. Zároveň poznamenala, že si ocenenie váži. "Všetko to, čo som robila doposiaľ, sa oplatilo robiť. Som dojatá a milo prekvapená," povedala. Spisovateľka Alta Vášová poznamenala, že za 25 rokov sa Slovensko v mnohom zmenilo. "Keď sa hovorí o veciach, ktoré nie sú veľmi také, že by dokázali spoločnosť ťahať dopredu. Začína to školstvom, ale s tým ja už nič neurobím, pretože už neučím," poznamenala s tým, že to dokáže ovplyvniť jedine vo svojich prózach. Z rúk prezidenta si prevzala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Pre opernú speváčku Gabrielu Beňačkovú, ktorá žije už 47 rokov v Prahe, bolo vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy príjemným šokom. "Veľa som tu nespievala, toto bolo veľmi príjemné prekvapenie, také zadosťučinenie," povedala. Doplnila, že na Slovensku sa narodila, ale v oblasti umenia tu nebola docenená. Herečku Zuzanu Kronerovú, ktorá získala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, uviedla, pocta veľmi teší. "Som spokojná, že ocenenie dostal môj otec Jozef Kroner. Veľa toho urobil a dobre to myslel s našou krajinou a spoločnosťou," doplnila. Vyznamenanie za svojho oca prevzala osobne. Jozef Kroner získal Pribinov kríž I. triedy in memoriam.
