BRATISLAVA - Sestry s najmenej päťročnou praxou, vyšším vzdelaním a kompetenciami budú od júla budúceho roka dostávať vyššie mzdy. Počíta s tým pozmeňovací návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý schválili poslanci v stredu v pléne. Týkať sa to bude tých s druhým stupňom vzdelania v odbore ošetrovateľstvo. Pôjde najmenej o 1,00-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov.
"Sestry získavajú vyššie úrovne vzdelania, čím sa vytvára potenciál pre viac výkonov v praxi, to so sebou prináša väčšiu zodpovednosť, čo by sa malo odzrkadliť v mzdovom ohodnotení sestry," píše sa v materiáli.
Sesterskú komoru potešilo, že "ministerstvo zdravotníctva na nich myslí". Zatiaľ sa však bližšie nevyjadrila, či je pre ňu schválený koeficient postačujúci, musí si to prepočítať. "Pravdou však je, že sme ho navrhovali vyšší," povedal Milan Laurinc zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Ministerstvo zdravotníctva pracuje v spolupráci s komorou na zmene kompetencií sestier, posilnené by ich mali mať tie s praxou a vyšším vzdelaním. Konkrétny návrh právomocí rezort ešte nepredložil do medzirezortného pripomienkového konania, podľa jeho plánov by však mohli byť v praxi platné v priebehu budúceho roka.
Lekári môžu v ambulanciách zaviesť doplnkové ordinačné hodiny
Poslanci v stredu odobrili pozmeňujúci návrh z dielne Tibora Bastrnáka (Most-Híd), ktorým sa zavedú tzv. doplnkové ordinačné hodiny v ambulanciách. Pre lekárov nebudú povinné. Pacient sa v rámci nich bude môcť objednať, za vyšetrenie si však bude musieť zaplatiť, keďže nebude hradené z verejného zdravotného poistenia. Maximálna suma bude 30 eur.
O zavedení doplnkových ordinačných hodín hovoril minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) začiatkom roka. Od nápadu sa nakoniec po kritike lekárov upustilo. Drucker vtedy hovoril o tom, že na doplnkové ordinačné hodiny, ktoré chcel zaviesť od budúceho roka, ešte nevyzrela doba. Na konci roka si návrh osvojili koaliční poslanci zdravotníckeho výboru, doplnkové hodiny budú môcť lekári zaviesť od mája 2018.
Pozmeňujúci návrh sa podobá na pôvodný návrh ministerstva. Napokon počíta s rovnakou sumou, ktorú môže pacient maximálne zaplatiť za vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín, a to 30 eur. Predpísané lieky či ďalšie zdravotné výkony, ktoré lekár indikuje, budú aj v tomto čase hradené zdravotnou poisťovňou.
Ošetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín chcel upraviť aj poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený). Jeho pozmeňujúci návrh však poslanci odmietli. Chcel, aby pacienti za ošetrenie v takomto prípade neplatili viac ako desať eur.
Zástupcov ambulantných lekárov výsledný návrh prekvapil. Podľa šéfa Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Mariána Šótha je to málo. "Pôvodný návrh bol 50 eur bez objednávania cez elektronický systém, čo my podporujeme, pretože to je model úhrady zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorá by bola určite vítaná medzi pacientmi," skonštatoval. Poukazuje, že do limitu spomínaných 30 eur sa nezmestia drahšie výkony napríklad v kardiológii či gastroenterológii.
Doplnkové ordinačné hodiny si lekár nebude musieť povinne stanoviť, bude to dobrovoľné. Možnosť prijať pacientov za poplatok majú dostať lekári, ktorí ambulujú aspoň 30 hodín týždenne, a to najskôr po 13.00 h. V prípade všeobecných lekárov to bude minimálne 35 hodín. Doplnkové hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Počas nich môže byť ošetrených najviac 30 percent z pacientov, ktorých za týždeň ambulancia ošetrí. Lekár - špecialista by ich mohol zaviesť aj počas celého dňa, ak v ten normálne vôbec neambuluje. Návrh tiež prináša povinnosť pre lekárov - špecialistov prijať pacienta do 20 dní od objednania.
Minister Drucker vysvetlil, že pre pacientov, ktorí sa nechcú nechať ošetriť v rámci doplnkových hodín, sa nič nemení. "Prípadne budú menej čakať, lebo bude viac ordinačných hodín. Pre ekonomicky aktívnych je to možnosť objednať sa na konkrétny termín aj bez odporúčania všeobecného lekára," napísal na svojom profile na Facebooku. Súhlasí, že niektorí lekári a mnohí pacienti túto možnosť nevyužijú.
Plénum odobrilo zmenu v oblasti urgentných príjmov
Plénum Národnej rady SR odobrilo zmeny v oblasti urgentných príjmov. Podľa novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú v stredu schválili poslanci, sa urgenty rozdelia na dva typy. "Definovali sme sieť, ktorá, predpokladáme, že je dostatočná pre Slovensko, a ktorú chceme financovať z verejných zdrojov takzvanou paušálnou úhradou. Tie nemocnice, ktoré nie sú v sieti zapísané, si môžu naďalej vybudovať urgentné príjmy, nebudú mať však paušálnu úhradu, ale budú hradené od výkonu tak, ako je to v súčasnosti," objasnil ešte v auguste minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Urgentný príjem prvého typu bude samostatná ambulancia s lekárom, triediacim pracovníkom a ďalším zdravotníckym personálom, s 24-hodinovou prevádzkou, sedem dní v týždni. "Je to istá nadstavba ústavnej pohotovostnej služby a musí mať jedno takzvané expektačné lôžko," poznamenal Drucker. Urgentný príjem druhého typu je podľa neho vyšší stupeň špecializácie, pričom si vyžaduje ďalších odborníkov, špecialistov. "Pre urgentné príjmy druhého typu plánujeme, že sa dobudujú aj takzvané traumacentrá. Ide o vysoko špecializované centrá, ktoré sú schopné robiť komplexnú diagnostiku a liečbu," uviedol minister.
Podľa zverejnených informácií pevná cena za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, ktorý má povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice alebo špecializovanej nemocnice, ktorá má urgentný príjem prvého typu, je 26 700 eur mesačne na jeden urgentný príjem prvého typu. Pevná cena za poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, ktorý má povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice alebo špecializovanej nemocnice, ktorá má urgentný príjem druhého typu, je 99 300 eur mesačne na jeden urgentný príjem druhého typu. Pevná cena za prípad liečený na expektačnom lôžku bude 350 eur.
