BRATISLAVA – O dôvodoch, prečo Slovenská republika v pondelok (20.11.) neuspela v súboji o presídlenie Európskej agentúry pre lieky (EMA) z Londýna do Bratislavy, je možné diskutovať, jeden je však bezpochyby možné vylúčiť už teraz.
„Neváľal by som všetku vinu len na vládu a už vôbec si nemyslím, že rozhodujúcim kritériom bolo, že u nás nie sú povolené sobáše gejov a lesieb, takže zamestnanci sem nechceli ísť,“ povedal v TABLET.TV v diskusii s publicistom Jurajom Hrabkom politický analytik Eduard Chmelár. Argument, podľa ktorého nás znevýhodňuje chýbajúca legislatíva, ktorá by umožnila registrované partnerstvá homosexuálov, zaznel zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Európske inštitúcie však sídlia aj v štátoch, ktoré majú legislatívu v tejto otázke podobnú ako na Slovensku.
„Neviem, či reči o tom, že máme dobrú šancu, neboli prehnané. Tento výsledok nastavil zrkadlo tomu, ako je naša infraštruktúra pripravená na takéto projekty. Pre niekoho je irelevantné, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, ale pre mnohých ľudí nie. Infraštruktúra očividne nie je pripravená na takéto projekty,“ povedal Chmelár. „Doprava je podľa mňa len jeden z faktorov, ktoré mohli hrať v neprospech Slovenska. Je to určite aj zlyhanie lobingu alebo diplomacie SR, lebo pokiaľ viem, prísľuby boli oveľa väčšie, ako tých 15 hlasov, ktoré sme dostali,“ reagoval Hrabko. Chmelár ho doplnil slovami, že Slovensko nedostalo ani všetky hlasy z V4.
Pravidlo, podľa ktorého by sa jednotlivé európske inštitúcie mali v štátoch EÚ umiestňovať aj na základe geografických kritérií, sa tentoraz neuplatnilo. „Geografické rozdelenie na západ a východ nehralo žiadnu rolu, treba si uvedomiť, že v Amsterdame už majú dve agentúry. Jednoducho, ocitli sme sa na okraji. Ale ak je pravda, že zamestnanci liekovej agentúry sem nechceli ísť, tak je fajn, že bol vypočutý ich hlas,“ povedal Hrabko.
Slovensko je podľa analytikov jednou z posledných krajín EÚ, ktorá nemá na svojom území ani jednu európsku inštitúciu. “Ešte stále je o čo bojovať, ešte stále je množstvo inštitúcií, ktoré sa po brexite budú sťahovať. Ide o to, aby sme sa poučili,“ povedal Chmelár. Chmelár s Hrabkom reagovali aj na aktuálne sociálne iniciatívy Smeru-SD. Majú sa zvýšiť príplatky za nočnú prácu a prácu cez sviatky. Pribúdajú príspevky, ktoré majú uľahčiť pracovnú mobilitu. Ak bude v decembri podpísaná kolektívna zmluva, zvýšia sa platy štátnych a verejných zamestnancov, okrem pedagogických pracovníkov, od januára 2018 o 4,8 percenta.
„Je to klasický sociálny balíček Smeru-SD. Ale ak majú byť nočné príplatky zvýšené, malo by sa to týkať všetkých, nie iba súkromného sektora. S učiteľmi hrá vláda svoju vlastnú hru,“ povedal Hrabko. Príplatky na podporu pracovnej mobility podľa Hrabka existujú aj dnes. „Podľa mňa účinné nebudú,“ odhadol. „Je to zmes klasických sociálnodemokratických opatrení a sociálneho populizmu. Namieste sú opatrenia na zvýšenie platov. Nepokladám za normálne, aby člen vrcholového manažmentu zarobil za hodinu toľko, ako zamestnanec za mesiac,“ reagoval Chmelár.
Čo sa týka príplatkov za nočnú prácu, podľa Chmelára to zďaleka nie je také významné opatrenie, ako sa hovorí. „Dôležitejšie sú podmienky a bezpečnosť pri práci, ktorá je dlhodobo na veľmi nízkej úrovni. Nadčasy máme najvyššie v Európskej únii. Toto sociálnodemokratickú vládu nezaujíma,“ tvrdí. „Mobilita, za Dzurindovej vlády sa tomu hovorilo flexibilita, rozhodne nie je sociálnodemokratickým opatrením. Ak chceme vyháňať ľudí z domovov za prácou. V súlade s cieľom znižovať rozdiely medzi regiónmi je to, aby práca bola tam. A my chceme ľudí dotovať, aby odtiaľ ušli,“ poznamenal.
Školskí odborári v lete odmietli ponuku vlády na garantovaný harmonogram zvyšovania platov výmenou za sociálny zmier. Z úvah o tom, že by sa po zvýšení v septembri 2017 malo uvažovať o ďalšom zvýšení platov pedagogických zamestnancov v roku 2018, potom zišlo. „Ponuka vlády bola vlastne vydieraním učiteľov. Urobili správne, že ju odmietli. A vláda sa rozhodla, že ich takýmto spôsobom potrestá. Zrazu jej záleží na plnení programového vyhlásenia vlády, ale keď pôvodne kládla učiteľom podmienky, na vyhlásenie úplne zabudla,“ reagoval Hrabko.
„Politické elity sa s odborníkmi dlhodobo zhodujú na tom, že školstvo má byť prioritou. Netýka sa to len platov, aj keď aj tie sú dôležité. Ale školstvo je dlhodobo podfinancované, aj čo sa týka iných vecí,“ doplnil Hrabka Chmelár. „A vidíme, že rozpočet školstva na budúci rok klesá. Chýbajú peniaze na základné veci, na základných školách zatekajú strechy a vysoké nemajú na vedu a výskum. Štatistiky OECD hovoria, že platmi sú naši učitelia na úrovni štátov Afriky a čo sa týka peňazí celkovo investovaných do školstva, sme na úrovni Latinskej Ameriky,“ dodal.
Tieňovú vládu, ktorú tento týždeň predstavilo OĽaNO, považujú Hrabko a Chmelár za stranícku aktivitu. „Podľa môjho názoru je menej vydarená, ale to je ich aktivita. Neexistuje ten, kto by tejto vláde predsedal, aj keď je tieňová,“ povedal Hrabko. „Keby sme išli po odbornej stránke viacerých týchto ľudí, ktorých spája iba OĽaNO, zistíme, že odbornosť pri viacerých z nich chýba. Ale to základné posolstvo je politické, nakoniec, vláda je politický, nie odborný orgán,“ dodal Hrabko.
„Pozitívne vnímam to, že sa OĽaNO rozhodlo svoju politiku viac vyjasniť na odborných riešeniach. Aby bolo voličovi jasné, čo je alternatíva OĽaNO k súčasným vládnym politikom,“ reagoval Chmelár. „Druhá vec je kvalita ponuky. Postaviť ako alternatívu k politikovi kalibru Miroslava Lajčáka Veroniku Remišovú – nechcem ju dehonestovať ako ľudia z vládnej koalície, že je to vyštudovaná herečka, má vyštudované aj iné a je to vzdelaná žena, ale skúsenosťami a erudíciou sa Lajčákovi nemôže rovnať, nikdy sa nevenovala zahraničnej politike a obávam sa, že jej príliš nerozumie,“ povedal. „To isté môžeme povedať o ministrovi obrany, ktorým má byť Richard Vašečka. Takto by sme mohli pokračovať. Vo väčšine prípadov sú kvalitatívne neporovnateľní,“ zdôraznil Chmelár.
Podľa Hrabka sa OĽaNO nepodarilo vytvoriť zmysluplnú alternatívu k vláde Smeru, nielen pre nedostatočnú kompetentnosť tieňových ministrov, ale aj preto, že túto vládu zostavili sami, bez spolupráce s opozičnými partnermi. Zdá sa, že minimálne v prvom hlasovaní vláda lídra ANO Andreja Babiša v Českej republike dôveru nedostane. Ďalší vývoj je však podľa Hrabka aj Chmelára zatiaľ len v rovine špekulácií.
Hoci ANO oficiálne nezískalo ani jedného koaličného partnera, možno získalo v parlamente tichú podporu KSČM a Slobody a priamej demokracie Tomia Okamuru. „Navonok síce hovoria, že túto vládu nepodporujú, ale už sú tam personálne dohody na postoch v Poslaneckej snemovni, dá sa hovoriť o tichých dohodách o zákone o obecnom referende, v názore na tento zákon sa tieto strany zhodujú. Pre Česko tento najpravdepodobnejší scenár neznamená nič dobré,“ povedal Chmelár.
„Andrej Babiš nemá inú možnosť, ako pokúsiť sa o zostavenie vlády za každú cenu. Z vyjadrení českého prezidenta vyplýva, že tam dlhodobo môže byť vláda, ktorá nebude mať podporu Poslaneckej snemovne. Ústava na toto nemyslela. Vláda má po vymenovaní z ústavy 30 dní na to, aby požiadala o dôveru. Ak ju nedostane, neexistuje žiadna lehota na to, dokedy môže vládnuť. Toto využívajú Zeman a Babiš. Je evidentné, že sa to nedá robiť inak, ako s tichou podporou komunistov a Okamuru,“ dodal.
Česká ústava pri vyslovovaní dôvery počíta podľa Hrabka len s tromi pokusmi. „Potom bude treba ústavu dovysvetliť, zrejme ústavným súdom. Čo robiť, keď tieto tri pokusy zlyhajú. V tejto chvíli by som odhadoval, že na prvý pokus vláda Andreja Babiša dôveru nedostane, ale na druhý by ju dostať mohla. Vždy je lepšie, keď má parlament vládu pod kontrolou. Ak parlament nevysloví dôveru vláde, nemôže stínať hlavy jednotlivým ministrom,“ povedal.
Patová povolebná situácia je aj v Nemecku. Z hľadiska Európskej únie môže mať podľa Chmelára oveľa vážnejšie dopady, ako situácia v Česku. „V tejto chvíli je celý plán, ktorý pôvodne pripravil Macron s Merkelovou, už mŕtvy. Ani keby sa vytvorila „jamajská“ koalícia, Macronovu víziu, ako ju predniesol na Sorbonne, nepodporí. V súčasnosti nie sú izolovaní extrémisti, ale Macronova vízia,“ povedal Chmelár.
„Jamajskú koalíciu“, ktorá by zahŕňala okrem CDU/CSU aj Zelených a liberálnu FDP, po dlhých rokovaniach zavrhli liberáli. Merkelová sa môže pokúsiť predsa len presvedčiť socialistov Martina Schulza, ktorí po voľbách rezolútne ohlásili odchod do opozície, môže rokovať o menšinovej vláde alebo ísť cestou predčasných volieb.
„Vzniká naozaj zaujímavá situácia, toto sa v Nemecku nestalo od druhej svetovej vojny. Teda, že by liberáli odmietli vstúpiť do vlády. V skutočnosti sú liberáli po roku 1945 najdlhšie vládnucim subjektom. Myslím si, že je ohrozená samotná politická budúcnosť Angely Merkelovej. Lebo ona je ten subjekt, ktorý dráždi tak liberálov, ako aj socialistov,“ odhadol Chmelár.
„Treba hodnotiť súčasnú situáciu. Stále existuje promile nádeje, že sa koalíciu podarí zložiť. Aj v predchádzajúcom volebnom období išla SPD do koalície s Angelou Merkelovou až po rozhodnutí najvyššieho straníckeho orgánu. Nemyslím si, že by ich požiadavka, ak by odznela v podobe, že do vlády áno, ale bez Merkelovej, bola pre CDU/CSU prijateľná,“ oponoval Hrabko.
Merkelová podľa neho celkom správne odmieta menšinovú vládu. „Ale predčasné voľby pár mesiacov po riadnych voľbách sú od politických strán až zúfalý krok. Nastane súboj o to, kto je vinný za predčasné voľby. Ale voliči nerozdajú karty zásadne inak a zasa to bude na politikoch a ich ochote sa dohodnúť,“ uzavrel Hrabko.
