BRATISLAVA – Premiér Robert Fico dnes odcestuje do Štrasburgu a odtiaľ do Bruselu. Ešte pred zasadnutím Európskej rady, ktorá sa koná vo štvrtok a v piatok, sa Fico zúčastní aj na spoločnej večeri s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a ostatnými premiérmi krajín Visegrádskej štvorky Bohuslavom Sobotkom, Beatou Szydlo a Viktorom Orbánom.
V Štrasburgu sa stretne s generálnym tajomníkom Rady Európy Thorbjörn Jaglandom, generálnym riaditeľom direktorátu pre ľudské práva a právny štát Christosom Giakoumopoulosom, prezidentom skupiny GRECO (Skupina štátov proti korupcii) Marinom Mrčelom a výkonným tajomníkom tejto skupiny Gianlucom Espositom. Predseda slovenskej vlády vystúpi na zasadnutí skupiny. Potom sa v budove Európskeho súdu pre ľudské práva stretne s predsedom Guidom Raimondim. Popoludní Fico odletí do Bruselu.
Stretnutie s Junckerom a lídrami V4 čaká premiéra vo večerných hodinách. Podľa medializovaných informácií chce Juncker zmierniť napätie medzi problémovými krajinami regiónu a zvyškom Európy. Vrásky na čele európskym inštitúciám robí hlavne euroskeptické Poľsko a Maďarsko pre zásahy do justície a do slobody médií. Témou má byť budúcnosť európskej integrácie. V tejto otázke takisto panujú rozdiely, pretože Varšava a Budapešť majú zásadne odmietavé stanovisko k európskym návrhom na riešenie migrácie, k smernici o vysielaní pracovníkov či majú problémy s návrhmi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na reformu Únie.
Vo štvrtok a v piatok sa premiér zúčastní na riadnom zasadnutí Európskej rady. Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie budú mať na stole migráciu, obranu, vonkajšie vzťahy či digitalizáciu. Takisto budú rozhodovať o presídlení európskych agentúr z Londýna. Lídri si spolu sadnú aj vo formáte EÚ 27, teda bez britskej premiérky Theresy May, aby zhodnotili aktuálny stav rokovaní o brexite. Pôvodne sa očakávalo, že lídri na tomto summite posúdia pokrok v rokovaniach a dajú hlavnému európskemu vyjednávačovi Michelovi Barnierovi mandát na to, aby sa rokovania posunuli do druhej fázy. To znamená, že okrem účtu za brexit, práv občanov a írskej hranici by mohol Brusel a Londýn rokovať aj o budúcich vzťahoch vrátane obchodnej dohody. Ako ale minulý týždeň po piatom kole rokovaní vyhlásil Barnier, nemôže lídrom EÚ odporučiť posun v rokovaniach. Dodal, že napriek "konštruktívnemu duchu" prejavenému na piatom kole rokovaní "sme neurobili nijaké veľké kroky vpred" a otázka finančného vyrovnania uviazla na mŕtvom bode.
V pondelok bol brexit aj hlavnou témou stretnutia britskej predsedníčky vlády s Junckerom. Išlo o druhé takéto stretnutie, pričom západné a európske médiá poukazovali na to, že to prvé dopadlo katastrofálne. Podľa spoločného vyhlásenia oboch lídrov tohtotýždňové stretnutie „bolo konštruktívne“. Súhlasili, že rokovania o brexite by sa mali v nasledujúcich mesiacoch urýchliť. Podľa europrezidenta Donalda Tuska pokrok v rokovaniach môže nastať najskôr v decembri. Zároveň uviedol, že Únia sa na rozdiel od Británie nepripravuje na scenár, že rokovania sa skončia bez dohody.
V súvislosti s brexitom budú hlavy štátov a vlád rozhodovať o tom, kam sa presunú dve európske agentúry z Londýna. Ide o presídlenie bankovej agentúry a agentúry pre lieky a liečivá (EMA). Práve o agentúru pre lieky má Slovensko záujem. V kandidatúre nás už podporila Česká republika a Maďarsko, hovorí sa aj o podpore pobaltských krajín. Na tomto summite začnú lídri trojkolový výber, pričom kam sa zamestnanci budú musieť presťahovať by malo byť zrejmé 20. novembra. Slovensko je jedna z piatich krajín, ktorá nie je domovom ešte žiadnej agentúry a s týmto argumentom pracuje aj Slovensko pri lobovaní. Počas prvého kola hlasovania bude môcť líder každej krajiny udeliť po jednom, dvoch a troch bodoch kandidátskym mestám.
Z ostatných tém bude v oblasti migrácie nosné zhodnotenie opatrení prijatých s cieľom kontrolovať nelegálne migračné toky na všetkých trasách a opatrenia potrebné na podporu členských štátov v prvej línii, ďalej spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu ako aj pokrok v oblasti reformy spoločného európskeho azylového systému. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád budú pokračovať v rozhovoroch o stálej štruktúrovanej spolupráci (PESCO) v oblasti obrany, ktorá bola predmetom rokovaní na júnovom zasadnutí Európskej rady. Diskutovať budú tiež o aktuálnych otázkach zahraničnej politiky vrátane vzťahov s Tureckom.
