BUDAPEŠŤ - Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) plnia vodcovskú úlohu v otázke rozširovania Európskej únie. Na budapeštianskom zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín V4 a západného Balkánu to dnes povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Informovala o tom agentúra MTI.
Korčok zdôraznil, že otázka rozširovania sa nesmie dostať na perifériu záujmu Únie. "Členské krajiny V4 zaručujú, že štáty západného Balkánu budú vždy súčasťou Európy," dodal predstaviteľ slovenskej diplomacie. Tempo integračných rokovaní sa podľa neho musí upravovať na základe zásluh.
Na stretnutí organizovanom maďarským predsedníctvom vo V4 boli prítomní aj zástupcovia Estónska ako predsedajúcej krajiny v Rade EÚ, Bulharska, Rumunska, Slovinska a Západobalkánskeho fondu. Na programe boli najmä otázky aktuálneho vývoja v krajinách západného Balkánu a zhodnotenie možností ako regiónu pomôcť v jeho eurointegračnom úsilí.
Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa urýchlenie európskej a euroatlantickej integrácia oblasti západného Balkánu je bezpečnostným i hospodárskym záujmom celej Európy. Podotkol, že integráciu krajín západného Balkánu podporujú najviac krajiny strednej Európy a juhovýchodnej Európy, pričom stredoeurópske krajiny majú s krajinami západného Balkánu aj silné ekonomické väzby.
Szijjártó vyjadril presvedčenie, že prípadnú novú migračnú vlnu by dokázal zastaviť iba stabilný a silný západný Balkán. "V opačnom prípade by vlna migrantov bola veľmi rýchlo pri južných hraniciach Maďarska," dodal.
Záujmom strednej Európy je podľa neho vytvorenie stratégie EÚ, ktorá napomôže a urýchli integračné procesy, ktoré nemôžu byť brzdené dvojstrannými spormi. "Ide o bezpečnosť strednej Európy, preto žiadame, aby Únia ešte v tomto roku otvorila v prístupových rokovaniach šesť nových kapitol, aby v prípade Macedónska a Albánska ešte tento rok určila termín začiatku rokovaní, ktoré nebudú neskôr než v prvom štvrťroku 2018, a aby EÚ určila v prípade Bosny a Hercegoviny, ako aj Kosova, integračné ciele a harmonogram", vyhlásil Szijjártó.
Na decembrovej schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO by malo padnúť rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní s Macedónskom a bude treba aktivovať členský akčný plán pre Bosnu a Hercegovinu, uviedol Szijjártó. Poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski podporil integračné snahy EÚ a zdôraznil, že treba viesť politiku otvorených dverí a nie uzatvárať sa. Poľsko je podľa jeho slov pripravené zdieľať s ďalšími krajinami svoje skúsenosti z nemecko-poľského zmierenia.
Námestník českého ministra zahraničných vecí Jakub Dürr pripomenul, že V4 je jednoznačne otvorená v otázke rozširovania, pretože bez krajín západného Balkánu nemôžu byť ucelené EÚ ani NATO. "Chceme motivovať regionálnu spoluprácu na západnom Balkáne. Bolo by dobre, keby vyšehradská spolupráca bola pre ňu inšpiráciou," uzavrel Dürr.
Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič potvrdil, že západný Balkán sa chce stať súčasťou EÚ aj napriek tomu, že Únia je už zrejme z integračných procesov unavená. "Kvôli dlhému vyčkávaniu už časť Srbov ani neverí v získanie členstva (v EÚ)," podčiarkol šéf srbskej diplomacie. Poznamenal, že prekážkou integrácie sa nezriedka stávajú dvojstranné spory západobalkánskych krajín.
Čierna Hora je vďačná za integračnú podporu zo strany krajín V4, ktorej spolupráca bola vždy príkladná, povedal šéf čiernohorskej diplomacie Srdjan Darmanovič. Ocenil, že Bulharsko, ako predsedajúca krajina Únie v prvom polroku 2018, chce klásť dôraz na rozširovanie EÚ. Podľa albánskeho ministra zahraničných vecí Ditmira Bushatiho západobalkánska integrácia musí byť jednoznačná a logická, nemôžu ju ovplyvniť emócie, pretože iba tak môže byť účinná.
Rumunský minister zahraničných vecí Teodor Melescanu vyzdvihol nutnosť odhodlania celej politickej elity krajín západného Balkánu k urýchleniu reformného úsilia. "Rumunsko podporuje ďalšie rozširovanie EÚ, pretože to je jediná cesta k posilneniu stability a mieru západného Balkánu," dodal. Integrácia krajín západného Balkánu by prispela k bezpečnosti EÚ aj podľa šéfov diplomacií Macedónska, Bulharska, Kosova a Bosny a Hercegoviny.
Macedónsky minister Nikola Dimitrov označil integráciu za historickú možnosť. Bulharská ministerka Ekaterina Zacharievová potvrdila, že prioritou predsedníctva jej krajiny v EÚ bude bezpečnosť a integrácia západného Balkánu, pričom zdôraznila, že krajinám západného Balkánu treba pomôcť vo vykonaní požadovaných reforiem. Kosovský minister Behgjet Pacolli potvrdil integračné snahy Kosova a poďakoval krajinám V4 za podporu. "Ak EÚ nebude chcieť rýchlejšie integrovať západobalkánsku oblasť, tak budú čeliť veľkým problémom obe strany," upozornil zástupca ministra zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny Josip Brkič.
