BRATISLAVA - Ministri vnútra členských štátov Visegrádskej štvorky (V4) dnes v Budapešti podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej odmietajú tlak Európskej komisie voči krajinám, ktoré nenaplnili povinné kvóty v prerozdeľovaní migrantov.
Ako informoval tlačový odbor rezortu vnútra, len dôsledná ochrana vonkajšej hranice, dodržiavanie schengenských pravidiel, pokračovanie v dohodách so stredoafrickými krajinami a podpora Líbyjského akčného plánu môže podľa ministrov pomôcť Európe vyhnúť sa takej situácii, s ktorou bola konfrontovaná v roku 2015. Ministri tiež skonštatovali, že kým takzvanú západobalkánsku cestu sa aj vďaka aktivitám krajín V4 podarilo zastaviť, cez Stredozemné more do Európy stále prúdia desiatky tisíc ľudí. Akékoľvek relokácie však tento problém podľa nich nevyriešia
"Úspechy relokácií sú sporné. Do 26. septembra sa počas dvoch rokov podarilo relokovať len necelých 30-tisíc ľudí z plánovaných 160-tisíc utečencov z Grécka a Talianska,“ povedal maďarský minister vnútra Sándor Pintér. Podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák uviedol, že situácia v migrácii v roku 2015 a v roku 2017 je odlišná a hlasy krajín V4 začínajú byť aj medzi inými krajinami Európskej únie rešpektované.
"Krajiny, ktoré pred dvoma rokmi hlasovali proti kvótam, nereprezentovali ani 20 000 migrantov, ktorých mali prijať. Ak by zo 160 000 ľudí chýbalo prerozdeliť len tých 20 000, tak môžeme povedať, že všetci si splnili domácu úlohu a kvóty mali zmysel. Ak sa však podarilo prerozdeliť len 16 percent všetkých migrantov, musíme si na rovinu povedať, že ten projekt je neúspešný," uviedol Kaliňák s tým, že až na päť krajín si žiaden z ďalších štátov svoju domácu úlohu nesplnil.
"Preto celkom nerozumiem kritike Európskej komisie voči niektorým krajinám V4. Akékoľvek tresty krajín V4 sú preto nesprávne,“ zdôraznil Kaliňák. Len dôsledná ochrana vonkajších hraníc schengenu môže podľa slovenského ministra vnútra pomôcť v zastavení migračných vĺn. Krajiny V4 išli podľa neho príkladom, keď svojich policajtov vyslali na misie nielen do Maďarska, ale aj Srbska, Slovinska či Macedónska.
Na spoločnom rokovaní sa ministri dotkli aj tém návratovej politiky, v ktorej väčšina krajín zlyháva, systematických kontrol na hraniciach či zavedenia systému PNR (uchovávanie informácii o cestujúcich) a výmeny týchto informácií medzi jednotlivými krajinami.
