BRATISLAVA - Hnutie Sme rodina chce spravodlivo upraviť vzťahy nájomcov a prenajímateľov - vlastníkov bytov, ktoré boli týmto prenajímateľom vrátené v rámci reštitúcií. Do parlamentu preto predložilo novelu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom. NR SR sa návrhom bude zaoberať na októbrovej schôdzi.
„Spoločným menovateľom týchto opatrení je zmiernenie majetkových krívd, ktoré sa udiali ešte pred rokom 1989 a v určitej podobe pretrvávajú aj po viac ako 20 rokoch od nežnej revolúcie. Tento návrh zákona prináša skutočné riešenie vzájomných vzťahov prenajímateľ - nájomca - obec - štát a to tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných strán,“ povedala predkladateľka návrhu Adriana Pčolinská.
Kľúčovými prínosmi sú podľa poslankyne Pčolinskej zavedenie finančnej náhrady, tak, ako si to želá viac ako 80% dotknutých nájomcov, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou, či spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi. „Obce by mali možnosť získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad,“ uviedla. Podľa Pčolinskej návrh hnutia Sme rodina má pozitívny dopad na štátny rozpočet, pretože riešenie formou finančnej náhrady je vyčíslené na 46 648 000 eur. „Je to lacnejšie ako výstavba náhradných bytov, ktorých predpokladané náklady prevyšujú 70 miliónov eur,“ dodala.
V súčasnosti platný zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom upravuje podľa hnutia vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomcami nevyvážene, a to v prospech prenajímateľov. Do riešenia týchto vzťahov sú zatiahnuté tak obce, ktoré sú povinné poskytnúť nájomcom v prípade výpovede z nájmu bytové náhrady, ako aj štát, ktorý poskytuje obciam zo svojho rozpočtu dotácie, aby mohli bremeno bytových náhrad finančne utiahnuť. „Mechanizmus, ktorý tento zákon vytvoril síce na jednej strane zmierňuje, resp. odstraňuje majetkové krivdy na strane prenajímateľov, zároveň však vytvára nové majetkové krivdy na strane nájomcov,“ argumentuje Sme rodina s tým, že platný zákon zvýšil regulované nájomné v priebehu šiestich rokov o takmer 200 %. V prípade tzv. tolerovaného nájmu obec nie je nútená sa s bytovými náhradami ponáhľať – keďže prenajímateľom musí podľa platného zákona doplácať len rozdiel medzi trhovým nájomným a regulovaným nájomným až do času, kým poskytne nájomcovi bytovú náhradu.
