BRATISLAVA – Odpolitizovanie školstva pri výbere riaditeľa školy alebo školského zariadenia poslanci nepodporili. Hnutie OĽaNO navrhovalo novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Podľa súčasnej právnej úpravy zavedenej v roku 2015, ktorá bola následne mierne korigovaná ďalšou novelou toho istého zákona v roku 2017, má zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia (napr. obec, vyšší územný celok) právo veta pri voľbe riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Platí totiž, že zriaďovateľ môže dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na tento post, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania.
Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva. OĽaNO preto navrhovalo návrat k právnej úprave v takej podobe, v akej platila pred septembrom 2015, keď bol zachovaný demokratický princíp rozhodovania školskej samosprávy. Teda samosprávy by mali prísť o právo veta.
Rešpektovať najlepší záujem dieťaťa, keď má citovú väzbu k profesionálnym rodičom a spýtať sa profesionálneho rodiča, či má záujem stať sa rodičom natrvalo, navrhovali poslanci zo SaS. Plénum parlamentu však návrh novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele nepodporilo. Podľa predkladateľky Natálie Blahovej často končí dieťa v rodine, ktorá si ho osvojila i napriek tomu, že bolo citovo naviazané na profesionálnych rodičov.
„Poskytnutie väčšieho časového priestoru pre profesionálneho rodiča, aby mohol využiť svoje právo podať návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo dieťa si osvojiť ešte predtým, ako bude dieťaťu sprostredkovaná náhradná rodinná starostlivosť, prípadne pred tým, než iná osoba vykoná prvý úkon smerujúci k osvojeniu," vysvetlili predkladatelia cieľ návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o pohrebníctve, ktorý predkladali poslanci zo SaS. Cieľom návrhu bolo vyriešiť problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecne záväzné nariadenie obce. "Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 metrov v prípade krematória a na 50 metrov v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, resp. neurčiť ho vôbec," uvádzali poslanci s tým, že navrhovaná novela dávala tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, resp. pohrebiska.
Návrh zákona taktiež riešil problematickú otázku lehoty 48 hodín, počas ktorej nie je možné pochovať ľudské pozostatky, na ktorú nie je daný medicínsky dôvod a ktorá zasahuje do práv Židovskej náboženskej obce.
