BRATISLAVA - Slovenská republika je demokratický štát, ktorý si ctí práva všetkých občanov. Preto je trvalou morálnou povinnosťou každého slovenského občana pripomínať si všetky ľudské príkoria, ktoré spôsobili na území našej vlasti totalitné režimy. Uvádza sa to vo vyhlásení predsedu parlamentu Andreja Danka k Pamätnému dňu holokaustu a rasového násilia. Tento pamätný deň podľa Danka pripomína čas perzekúcií a vojnových zločinov ľudáckeho režimu.
"Slovenský národ má historickú pamäť a nezabúda na svojich 57 628 židovských spoluobčanov, ktorí boli deportovaní do pracovných táborov a táborov smrti. Nie sme zástancami kolektívnej viny, pretože Slováci dokázali svoju ľudskosť a statočnosť tým, že počas slovenského štátu 1939 - 1945 zachránili stovky Židov," zdôraznil Danko.
Podľa predsedu parlamentu je v rámci uctenia si obetí holokaustu potrebné rozhodne odmietnuť akýkoľvek pokus znovu oživiť hnedú totalitu, ktorá priniesla slovenskému národu veľa bolesti a utrpenia."Nezabúdajme ani dnes na tiene minulosti. Tie sa vynárajú s čoraz väčšou nástojčivosťou a skrývajú sa pritom za vznešené národné a kresťanské ideály. Buďme moderný a sebavedomý národ. Nedovoľme skupinám ľudí, ktorí šíria nenávisť medzi národmi, zasiať zlo do našich sŕdc," dodal Danko.
Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport v prvej vlne deportácie vyviezol celé rodiny 20. októbra toho istého roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli bezmála 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
