Vláda schválila návrh zákona o zahraničnej službe, využívanie elektronických služieb sa zjednoduší

Ako sa v materiáli uvádza, návrh zákona má za cieľ upraviť najmä problematiku zahraničnej služby v súvislosti so schválením zákona o štátnej službe účinného od 1. júna 2017. "Návrhom zákona sa tiež transponuje smernica Rady EÚ o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách," uvádza sa. 

Napríklad sa v ňom navrhuje novým spôsobom vymedziť základné pojmy ako zahraničná služba, zamestnanec v zahraničnej službe, služobný úrad, generálny tajomník služobného úradu v nadväznosti na nový zákon o štátnej službe.

Taktiež sa navrhuje doplniť podmienka, ktorou je udelenie súhlasu ministra zahraničných vecí SR so zriadením konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom cudzieho štátu na území Slovenska. "Vychádzajúc z doterajšej praxe pri zriaďovaní takýchto úradov sa navrhuje možnosť ministerstva pri posudzovaní žiadosti vyžiadať si stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy. Prínosom takejto úpravy má byť zamedzenie situáciám, aby orgán územnej samosprávy nemal vedomosť o zriaďovaní úradu a mohol sa vyjadriť k jeho zriadeniu, napríklad z hľadiska plánovaného sídla úradu," informuje materiál.

Slovensko by malo mať ucelenú právnu ochranu obetí trestných činov

Slovensko by malo mať ucelenú a komplexnú právnu úpravu práv obetí trestných činov. Nový zákon pripravilo ministerstvo spravodlivosti, snaží sa tak zastrešiť podľa neho dôležitú a citlivú problematiku, ktorá je roztrúsená vo viacerých právnych normách. Nový zákon poslanci dnes posunuli do druhého čítania.

Cieľom je zvyšovať prístup k spravodlivosti pre tých, ktorí ho potrebujú. Slabší by mali byť lepšie chránení. "Budeme mať na Slovensku prvýkrát naozaj komplexnú právnu úpravu vo vzťahu k ochrane a podpore obetí trestných činov, to znamená, už to nebude len odškodňovanie obetí niektorých trestných činov, ale zároveň garantujeme obetiam isté práva," priblížila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Ministerstvo chce zaviesť do právneho poriadku nové pojmy obeť a obzvlášť zraniteľná obeť, ktoré dnes absentujú. Vzniknúť má katalóg práv obete trestného činu a vymedzí sa rozsah služieb odbornej pomoci. Obetiam ich majú poskytovať špecializované subjekty financované štátom. Obete majú mať v prvom rade právo na informácie, tie by mali byť poskytnuté zrozumiteľným spôsobom. Právna norma určuje rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé organizácie povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte. Katalóg práv a služieb garantuje obetiam aj právo na poskytnutie odbornej pomoci.

Rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete, ako napríklad deti či zdravotne postihnutí. Medzi práva obetí trestných činov má patriť aj právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou či právo na finančné odškodnenie.

Ministerstvo vychádza z konceptu, že služby pre obete by mali byť poskytované pod jednou strechou - od právneho cez psychologické poradenstvo až po ďalšie nevyhnutné intervencie. Návrh predpokladá akreditáciu organizácií, ktoré ich budú poskytovať. Rezort tým chce zaručiť istú kvalitu ich činnosti. Dodržiavanie podmienok má podliehať kontrole. Akreditované inštitúcie nemá ministerstvo financovať priamo, ale cez mechanizmus podobný dotačnému. Informácie o poskytnutej finančnej podpore zo štátneho rozpočtu budú zverejňované. Verejný má byť aj novozavedený register akreditovaných subjektov.

Rezort do návrhu zapracoval aj záväzky Slovenska vyplývajúce z európskej legislatívy. Návrh preberá aj doterajšiu právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, tu reaguje aj na požiadavky z praxe. Napríklad chce docieliť, že ak sa v trestnom konaní zisťuje výška škody, súd bude musieť v tomto konaní rovno rozhodnúť aj o nároku na náhradu škody a neodkazovať už v tejto veci na civilné konanie.

Využívanie elektronických služieb štátu sa zjednoduší

Zjednodušenie podpisovania elektronických podaní, online platby kartou za elektronické služby štátu, centrálny register elektronických rozhodnutí či jednotné úradné doručovanie. Tieto zmeny prinesie novela zákona o e-Governmente. Právnu normu z dielne Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD) dnes definitívne schválil parlament.

Novela zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci zavádza povinné centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. Štátne orgány a organizácie nebudú skúmať, kto má aktivovanú elektronickú schránku. Vydajú elektronické rozhodnutie, pošlú ho Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby a tá ho doručí do e-schránky tým, ktorí ju majú. Tým, čo e-schránku mať nebudú, príde toto rozhodnutie fyzicky poštou.

"Sľubujeme si od toho významné úspory, pretože dnes tie milióny úradných rozhodnutí doručuje každý rezort samostatne, vo vlastnej réžii. Cítime, že tento jednotný spôsob doručovania bude mať výrazný dosah aj na zníženie nákladov zo štátneho rozpočtu," uviedol podpredseda vlády Peter Pellegrini.

Úrad vicepremiéra chce tiež zriadiť register úradných rozhodnutí. Budú sa tam archivovať všetky rozhodnutia, ktoré úrad občanom a firmám poslal. Pellegrini považuje za veľký benefit, že si ich budú môcť z archívu kedykoľvek vyžiadať. Zároveň štát nebude môcť od občanov pýtať rozhodnutie viac ako raz, keďže bude všetko dostupné na jednom mieste.

Právna úprava prináša aj možnosť platiť za elektronické služby štátu platobnou kartou alebo prevodným príkazom cez internet banking. Efektívnejšiemu používaniu digitálnych služieb bráni podľa Pellegriniho aj to, že úrady až nadmieru vyžadujú zaručený elektronický podpis (ZEP). Dnes pritom pri viacerých úkonoch nie je podpis pred notárom potrebný, rovnako by sa teda malo pristupovať aj k používaniu ZEP. Zákon určuje, kde sa takýto podpis vyžadovať má a kde už nie.

Novela definuje aj tzv. spoločné moduly. Tam, kde už existuje centrálne riešenie a štát investoval verejné zdroje, si ministerstvá a úrady nebudú môcť vytvárať vlastné riešenia. Úrad vicepremiéra sa tým vracia aj k myšlienke centrálnej elektronickej podateľne, ktorú úrady doteraz odmietali. Tí, čo už majú svoju podateľňu, dostanú prechodné obdobie do roku 2020.

Prvýkrát sa v zákone vyskytujú aj sankcie. „Nie všetky úrady si plnia svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona o e-Governmente. Aby sme mali účinný nástroj na vymáhanie plnenia si zákonných povinností zo strany rezortov a orgánov verejnej správy,“ zdôraznil Pellegrini.

Prijatím pozmeňujúceho návrhu Petra Kresáka (Most-Híd) sa zjednoduší komunikácia v rámci systému e-Governmentu. “Cieľom je zjednodušiť iné doručovanie než do elektronickej schránky pre ústredné orgány štátnej správy v situácii, keď je to účelnejšie a potrebné. Napríklad pri komunikácii s Národnou bankou Slovenska," priblížil v pléne Kresák. Druhým cieľom jeho návrhu je umožniť komunikáciu medzi jednotlivými ministerstvami a zjednodušiť ju pomocou dohôd, ktoré budú môcť uzatvárať. "Tretím cieľom je napomôcť identifikácii verejného záujmu pri rozhodovaní stavebných úradov v súvislosti s presieťovávaním Slovenskej republiky," dodal Kresák.

Slovensko upraví rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu

Slovensko upraví rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu v trestných veciach na svojom území. Poslanci NR SR dnes totiž schválili návrh zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorým sa do slovenského právneho poriadku zavádza smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ z roku 2014.

Cieľom eurosmernice je uľahčiť spoluprácu členských štátov pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu EÚ a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov. Európsky vyšetrovací príkaz má pritom predstavovať účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieť k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov EÚ.

Návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach stanovuje najmä rozsah použitia tohto nástroja, jeho náležitosti, vzor a stanovenie príslušnosti orgánov SR pri jeho vydávaní a vykonávaní. Nová právna norma sa zameriava aj na niektoré vyšetrovacie úkony.

Tými sú dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch formou telefonickej konferencie, zisťovanie informácií o bankových a iných finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii, sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie bez technickej pomoci iného členského štátu a zaistenie veci.

Slovenské orgány budú mať tiež možnosť vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné na to, aby sa úkon mohol vykonať v cudzine. Návrh tiež podľa ministerstva posilňuje právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní.

Zákon zamedzujúci špekulatívnym fúziám firiem je v 2. čítaní

Nepoctivé fúzie obchodných spoločností by mali byť minulosťou. Postarať sa má o to novela Obchodného zákonníka, ktorú parlament poslal do druhého čítania. Návrh kladie tiež vyššiu zodpovednosť na štatutárov a spoločníkov firiem a zavádza nástroje proti tzv. bielym koňom.

Podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd) ide o opatrenia v prospech všetkých poctivých podnikateľov a ďalší krok k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Ich prijímanie natiahol fakt, že Žitňanská sa rozhodla návrh novely v júni opätovne predložiť na pripomienkovanie, nakoľko to predošlé podstatne zmenilo jej obsah. Cieľ novely však podľa nej zostal po rokovaniach so zamestnávateľskými zväzmi zachovaný.

Novela reaguje na účelové zlučovanie firiem, ktoré sa v poslednom období stalo populárnym a jednoduchým spôsobom zbavenia sa spoločnosti bez toho, aby prebehol konkurz alebo riadna likvidácia spoločnosti, odôvodnil rezort. Mnohokrát sa tak podľa neho deje na úkor práv veriteľov, ktorí zostávajú s neuspokojenými pohľadávkami.

Spoločnosti sa budú môcť zlučovať naďalej, ale iba v prípade, ak sa nedostanú do úpadku. Ak bude mať firma záujem kúpiť inú firmu v problémoch, môže tak urobiť, ale musí mať stanovisko audítora, že vo výsledku po zlúčení, splynutí alebo rozdelení firmy niektorý z jej právnych nástupcov nebude v úpadku. Audítor sa v prípade účelovej zmeny či manipulácie s údajmi vystaví reputačnému riziku, ako aj hrozbe straty licencie. Spoločnosti v likvidácii alebo v konkurze sa nebudú môcť zlučovať vôbec.

Ministerstvo rieši aj fakt, že štatutári si v súčasnosti neplnia povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu firmy, ktorá sa dostane do úpadku. Po novom im bude hroziť prísny postih. Každý dotknutý veriteľ bude môcť požiadať o diskvalifikáciu štatutára. Diskvalifikovaný štatutár nebude môcť byť štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve počas troch rokov. Zároveň bude povinný uspokojiť nároky veriteľa. Včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu bude navyše aj trestným činom.

K posilňovaniu zodpovednosti štatutára patrí aj navrhovaná povinnosť poskytovať súčinnosť správcovi dane, exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Ak štatutár nie je súčinný, aj tu sa vystavuje riziku diskvalifikácie. Po novom sa tiež štatutár nezbaví povinností so zánikom funkcie, nemalo by sa tak stať, že firma zostane bez štatutára. Buď bude v lehote ustanovený nový štatutár, alebo bude posledný povinný podať návrh na konkurz.

Rezort reaguje aj na situácie, keď sa spoločníci pri zhoršujúcej sa situácii v spoločnosti snažia z nej narýchlo "umelo" vyviezť kapitál. Po novom, ak spoločník využije firmu na získanie benefitu, pričom zhorší vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, bude ručiť za záväzky spoločnosti.

Medzi opatreniami proti tzv. bielym koňom je aj zavedenie nového trestného činu nekalej likvidácie. Trestaní budú môcť byť nielen tí, ktorí sa stanú bielymi koňmi, ale aj tí, ktorí prevádzajú účasť v podniku na bieleho koňa alebo tieto úkony sprostredkúvajú. Novinkou oproti predošlému návrhu, ktorý ministerstvo predstavilo v apríli, je vyššia trestná sadzba v prípade bielych koní. Z pôvodných maximálne osem rokov sa vyšplhala v kvalifikovaných skutkových podstatách až na 15 rokov. Ďalšou zmenou je tiež to, že na menovanie do funkcie štatutára bude potrebný súhlas toho, kto má byť menovaný, a to s úradne overeným podpisom.

Zmeny sa týkajú i výmazu z Obchodného registra. Súd pri výmaze firmy bude skúmať, či firma nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne. Zmeny sa dotknú i možnosti založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Dnes ju nemôže založiť ten, kto je vedený v zozname daňových dlžníkov. Obmedzenie sa rozšíri aj na dlžníkov v zozname Sociálnej poisťovne. Po novom však nebude potrebné predkladať potvrdenie o neexistencii podlžností voči daňovému úradu. Potrebovať ho bude iba ten, kto je vedený v zozname daňových dlžníkov.

Novela zavádza pravidlo, že osoby, ktoré sú zapísané v Registri partnerov verejného sektora a uzatvárajú so subdodávateľmi zmluvy na dodanie tovaru alebo služieb pre verejnú zákazku, musia plniť subdodávateľom faktúry v rovnako prísnych lehotách, v akých ich plní verejný sektor im, t. j. v lehote 30 dní. Nie je totiž podľa ministerstva spravodlivé, ak firma, ktorá vyhrá verejnú zákazku, má faktúry od verejného sektora zaplatené v relatívne krátkych lehotách, avšak svojim subdodávateľom ich posiela v oveľa dlhších.