BRATISLAVA - Postaviť schválený alternatívny vzdelávací program na rovnakú úroveň ako štátny vzdelávací program je účelom návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci za SaS Branislav Grohling, Eugen Jurzyca, Karol Galek a Anna Zemanová.
Na zabezpečenie kvality alternatívneho vzdelávacieho programu a požadovanej úrovne vzdelania žiakov základných a stredných škôl zároveň navrhujú zaviesť mechanizmus spolupôsobenia Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania.
V súčasnosti je experimentálne overovanie upravené v školskom zákone. „Aj v prípade, že je experimentálne overovanie hodnotené kladne, konečné rozhodnutie o tom, či metóda, spôsob výučby, dokument, prípadne vzdelávací alebo výchovný program budú zavedené do praxe, je na ministerstve školstva, ktoré napriek kladnému hodnoteniu garanta nemá povinnosť ho schváliť," uvádzajú predkladatelia. Podľa nich prax ukazuje, že v dôsledku tejto právnej úpravy do praxe častokrát nie sú zavedené kvalitné nové spôsoby výučby. V prípadne, ak sú schválené, tak "sa považujú len za školské vzdelávacie programy". To znamená, že ich môže v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu používať len škola, ktorá prešla experimentálnym overovaním.
„Navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov. Spoločenskou objednávkou na túto zmenu je nízke environmentálne povedomie mladej generácie, ale aj viaceré neželané javy v environmentálnej oblasti, ako je zmena klímy, či tlak na zvyšovanie spotreby, čo má negatívny dopad na kvalitu životného prostredia," dodávajú poslanci.
Nárast nevytriedených odpadov, čierne skládky, znečistenie podzemných vôd, ale tiež vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj detí z prírody a pohybu v nej poukazujú podľa predkladateľov na nedostatok environmentálneho povedomia celej spoločnosti. „Dôsledkom je ľahostajnosť a nekritický postoj k činnostiam poškodzujúcich krajinu, ako napríklad rôzne výnimky a povoľovanie činností v rozpore s princípmi ochrany a tvorby životného prostredia," uzatvárajú a domnievajú sa, že ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska.
