BRATISLAVA - Predseda 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) Miroslav Lajčák očakáva, že nadchádzajúce Valné zhromaždenie bude iné.
„Bude to iné Valné zhromaždenie. Bude už za nového generálneho tajomníka Antónia Guterresa, za účasti nových vplyvných lídrov. Prezident USA Donald Trump a francúzsky prezident Emmanuel Macron sú len toho najviditeľnejšou ukážkou. Očakávam, že 72. VZ OSN bude iné, že aj tá rozprava bude iná. Nebude to len opakovanie pozícií, na ktoré sme zvyknutí, ale očakávam, že budú aj nové iniciatívy, celkovo iná atmosféra. To je aj všeobecné očakávanie,“ povedal Lajčák. Lajčák do funkcie nastúpi 12. septembra, rozprava za účasti hláv štátov a vlád sa začne 19. septembra.
Podľa slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí sa dá očakávať, že prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vystúpi ako druhý v poradí po Brazílii, bude odlišný od predchádzajúcich prezidentov. „Takisto prezident Macron prináša nové akcenty do politiky. Čína je čoraz výraznejším globálnym hráčom a čoraz silnejším hlasom v rámci systému OSN. Pre ruského prezidenta Vladimíra Putina je VZ OSN takisto príležitosťou prezentovať ruský pohľad na stav sveta, globálne konflikty. Myslím si, že 72. Valné zhromaždenie bude živšie, že to bude prezentácia originálnejších a nezávislejších názorov na vec,“ dodal Lajčák. Slovenský prezident Andrej Kiska vystúpi so svojím prejavom hneď v prvý deň rozpravy 72. VZ OSN ako šiesty v poradí.
Prezident Trump, ale aj americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haley, chcú zoškrtať finančné príspevky do organizácie. „Stále ešte čakáme na nejakú ucelené predstavu Spojených štátov o tom, ako budú pristupovať k OSN vrátane financovania. Pokiaľ ide o mierové operácie, tam už svoje predstavy prezentovali, pokiaľ ide o financovanie systému ako takého, tam ešte čakáme,“ povedal Lajčák. Haley koncom júna informovala, že na mierové operácie zoškrtali rozpočet o 500 miliónov dolárov. To, kedy a aké veľké škrty Washington oznámi, je podľa Lajčáka aj témou v zákulisí organizácie. „USA sú najväčším prispievateľom do rozpočtu, to znamená, nech akékoľvek rozhodnutia prijmú, bude to mať dopad na OSN. V tejto chvíli nechcem špekulovať, len verím, že zodpovednosť za globálny poriadok a fungovanie OSN ostáva vo Washingtone rovnaká,“ dodal minister.
Miroslav Lajčák bude predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN od 12. septembra po dobu jedného roka. Valné zhromaždenie OSN je jediný hlavný orgán OSN, ktorý pozostáva zo zástupcov všetkých 193 členských štátov a tie sa striedajú na poste predsedu každý rok. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva medzinárodne uznávaná osobnosť z krajiny, ktorá je na rade prevziať predsedníctvo VZ OSN. Predseda VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť. Samostatná Slovenská republika a predtým ani Československo tento post ešte nezastávali. Niektoré krajiny sa hlásia na túto pozíciu aj viac ako 50 rokov vopred. Slovensko čakalo na túto pozíciu od roku 2003, keď predložilo kandidatúru.
