BRATISLAVA – Miroslava Lajčáka, ktorý sa 12. septembra ujme funkcie predsedu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), bude v jeho neprítomnosti zastupovať štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Dôležité finančné, personálne a politické rozhodnutia však naďalej ostanú v kompetencii ministra. V rozhovore to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, podľa ktorého tomu, ako bude rezort v jeho neprítomnosti fungovať, venovali veľa pozornosti.
„Ministerstvo zahraničných vecí je zvyknuté fungovať, keď je minister na cestách, lebo to je úloha ministra zahraničných vecí. Ten mechanizmus tu máme. Ale urobili sme manuál, inštrukcie pre našich zamestnancov aj v ústredí, aj v zahraničí. Ja mám naďalej politickú zodpovednosť za chod ministerstva, všetky dôležité rozhodnutia, personálne, finančné, politické budem robiť ja,“ vysvetlil Lajčák.
Na rezorte zároveň vytvorili taký mechanizmus, aby Lajčák dostával všetky informácie z Bratislavy. Zhruba raz mesačne sa minister plánuje zúčastniť aj na zasadnutiach vlády. Komunikácia by podľa neho nemala byť problémom. „V dnešnej digitálnej dobe si nemyslím, že by to mal byť problém. Štátny tajomník Korčok je profesionál, skúsený diplomat a vyjasnili sme si všetko - ktoré veci bude schvaľovať on, ktoré ja, aby aj veľvyslanci, diplomati vedeli, na koho sa obrátiť. Ministerstvo je na to, myslím si, dobre pripravené,“ vysvetlil minister s tým, že ak by mal pocit, že sa to nedá skĺbiť, tak by funkciu predsedu VZ OSN neprijal.
Miroslav Lajčák bude predsedom 72. Valného zhromaždenia OSN od 12. septembra po dobu jedného roka. Valné zhromaždenie OSN je jediný hlavný orgán OSN, ktorý pozostáva zo zástupcov všetkých 193 členských štátov a tie sa striedajú na poste predsedu každý rok. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva medzinárodne uznávaná osobnosť z krajiny, ktorá je na rade prevziať predsedníctvo VZ OSN. Predseda VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť. Samostatná Slovenská republika a predtým ani Československo tento post ešte nezastávali. Niektoré krajiny sa hlásia na túto pozíciu aj viac ako 50 rokov vopred. Slovensko čakalo na túto pozíciu od roku 2003, keď predložilo kandidatúru.
