BRATISLAVA - Hnutie OľaNO vyzýva predsedu SNS Andreja Danka, aby sa Slovenská národná strana vzdala rezortu školstva pre závažné zlyhania v riadení eurofondov na vedu a výskum. OĽaNO zároveň začína zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, na ktorej by mal byť odvolávaný minister školstva Peter Plavčan, pretože pri investíciách do vedy a výskumu za viac ako pol miliardy eur úplne zlyhal.
Ako povedala dnes na tlačovej besede poslankyňa hnutia Veronika Remišová, strany vládnej koalície celkovo predvádzajú veľmi biedne výsledky, ale to, čo predvádza SNS na ministerstve školstva je hazardom s budúcnosťou Slovenska a je to proti národným záujmom. Pripomenula, že Andrej Danko doslova povedal k riadeniu ministra Plavčana: „Neberiem kritiku, že ho riadim. Budem ho riadiť, lebo aj ja som zodpovedný za ministerstvo, budem hovoriť, čo tam má robiť.“
„To znamená, že pán Danko nesie osobnú zodpovednosť za spôsob, ako sú rozdeľované eurofondy. Plavčan je však len bábkou v rukách Andreja Danka. Ak má Andrej Danko aspoň trochu chlapskej cti, tak okamžite vyvodí zodpovednosť a odíde z postu predsedu národnej rady. Spôsob, akým riadi ministra školstva, škodí Slovensku a ohrozuje jeho budúcnosť,“ vyhlásila Remišová.
Ako upozornila, pri rozdeľovaní stoviek miliónov eur na strategický výskum ministerstvo školstva zamietlo projekty našich najlepších univerzít a Slovenskej akadémie vied. „Zatiaľ nevieme, ktoré projekty ministerstvo schválilo, keďže ich zoznam tají. Včera o pol siedmej večer – posledný možný deň, nám prišla odpoveď na našu žiadosť podľa infozákona, kde nám ministerstvo odmietlo sprístupniť tieto žiadosti, keďže hodnotenie žiadostí ešte nie je ukončené. Absurdnejšie vysvetlenie som ešte nepočula,“ vyhlásila Remišová s tým, že ako mohlo ministerstvo zverejniť zamietnuté projekty, ak nie je ukončené hodnotenie. Zároveň konštatovala, že minister školstva Peter Plavčan nezverejnením tejto informácie porušuje zákon.
OľaNO má podľa Remišovej vážne pochybnosti o odbornosti a nezávislosti hodnotenia projektov. „Ministerstvo školstva sa tvári, že projekty hodnotia nezávislí odborníci. Avšak viacero projektov hodnotila napríklad Monika Deneva. Pani s rovnakým menom je generálnou riaditeľkou na ministerstve pôdohospodárstva riadenom SNS,“ zdôraznila Remišová. Podľa nej medzi hodnotiteľmi je aj Pavol Balžanka. „Pána s rovnakým menom minister Plavčan menoval za riaditeľa jednej z agentúr ministerstva. Zatiaľ sa zviditeľnil tým, že si za svoju zástupkyňu náhodou vybral bývalú koncipientku Andreja Danka a zároveň dcéru nominanta SNS na ministerstve obrany,“ uviedla.
Otázky vzbudzuje podľa Remišovej aj odbornosť hodnotiteľov. „V lepšom prípade ide o neschopnosť, v horšom prípade to môžeme považovať za cielenú manipuláciu hodnotenia projektov. Napríklad výskumný projekt za 25 miliónov eur, ktorého cieľom bolo zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku, hodnotil lekár – kardiológ. Rovnako lekár, pre zmenu internista, hodnotil materiálový výskum za 45 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály a inovačné technológie ich spracovania v prostredí inteligentných výrobných systémov na princípe Industry,“ povedala. Naopak projekty zamerané na onkológiu a preventívnu medicínu žiadny lekár podľa poslankyne nehodnotil. „O úrovni hodnotenia projektov za desiatky miliónov eur svedčí aj hodnotenie výskumu zameraného na mobilné siete piatej generácie, čo je samozrejme vysoko technicky zameraný výskum. Ale keďže mobilné telefóny slúžia na komunikáciu, za jedného z dvoch hodnotiteľov ministerstvo určilo pani, ktorá na vysokej škole vyučuje anglický jazyk a komunikatívne cvičenia,“ dodala. V inej výzve pani angličtinárka hodnotila aj projekt zameraný na diaľkovú diagnostiku koľajových vozidiel.
Remišová upozornila, že mnohé z projektov prihlásených do tejto výzvy mali hodnotu až 40 miliónov eur. „Je úplne nezmyselné, keď o takýchto obrovských výskumných projektoch rozhodujú dvaja hodnotitelia, ktorí často nielenže nepracujú v danom odvetví, ale sa vede a výskumu nevenujú vôbec. Takí ľudia nikdy nebudú vedieť odlíšiť výskum na vysokej úrovni od projektov zameraných na ulievanie peňazí. Takýto spôsob hodnotenia projektov je najlepšia cesta k uprednostňovaniu skrytých záujmov a kšeftárov v pozadí koaličných politických strán,“ vyhlásila Remišová. Takýto výber hodnotiteľov je podľa Remišovej pravdepodobne aj dôvod, prečo v prvej výzve, kde tiež ide o 300 miliónov a už sú známe úspešné a neúspešné projekty, boli peniaze priklepnuté pochybným firmám a firmičkám, ktoré výskum nikdy nerobili, uviedla. Úspešné projekty však boli podľa nej zverejnené v druhej výzve, ktorá má veľmi podobné zameranie: Výzva na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier v oblastiach špecializácie RIS3. RIS3 je Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu.
Remišová na príklade jednej firmy dokazovala systémové zlyhania celého nastavenia eurofondov, ktoré idú na výskum a inovácie. „Na tejto výzve pracujeme už asi mesiac, odkedy boli známe výsledky a analyzovali sme všetky úspešné projekty v tejto výzve – teda 62 firiem. Firma, na ktorej budem definovať štyri kľúčové problémy eurofondov na vedu a výskum, sa volá BETA BioTech, s. r. o.,“ povedala poslankyňa, ktorá prvý problém vidí v nepomere dotácie a dovtedajšej činnosti firmy. „Tržby spoločnosti sú za minulý rok podľa Finstatu 14 535 eur. Ministerstvo školstva schválilo firme dotáciu 4 094 542 eur. Ide približne o 300-násobok jej tržieb a z toho je zrejmé, že takáto firma nemôže mať kapacitu tieto peniaze účelne minúť,“ tvrdí Remišová. Podľa nej projekt Slovenskej technickej univerzity bol neúspešný, aj keď ich rozpočet je 105 miliónov a majú 2 800 zamestnancov. „Ale firmička, čo má tržby pár tisíc a dvoch zamestnancov, obrovskú dotáciu získala,“ konštatovala.
Druhý problém je podľa Remišovej v podpore nákupu majetku a nie ľudí. Len samostatné hnuteľné veci predstavujú takmer 90 percent z celkového rozpočtu projektu, ide na ne 3 500 000 eur, vrátane vody, elektriny, kompletného vybavenia technologického laboratória. „Už v minulosti som upozorňovala, že sme za peniaze nakúpili rôzne drahé prístroje, na ktorých nemá kto robiť a ležia ešte zabalené v krabiciach,“ pripomenula. Podľa nej je nehorázne, aby peniaze išli firme, ktorá výskum nerobila, žiadne laboratórium nemá a ide si ho kompletne zakúpiť za naše spoločné peniaze. „Naopak, mnohé vedecké inštitúcie, ktoré laboratóriá majú a majú aj inovatívne projekty, nedostali nič,“ dodala. Podľa Remišovej peniaze na výskum idú firmám bez ľudského kapitálu. „Firma, ktorá dostala dotáciu za viac ako štyri milióny, má dvoch zamestnancov na všetky možné činnosti. To znamená, že všetky činnosti musí externalizovať. Aký má význam podporovať takpovediac výskumné schránky, ktoré na výskum nemajú ľudí a musia si ich prenajímať napríklad z vedeckých inštitúcií? Prečo nedať peniaze rovno vedeckým a výskumným inštitúciám bez takýchto schránkových sprostredkovateľov, ktorí si nechajú väčšinu zisku,“ zaujíma sa poslankyňa.
