BRATISLAVA - Ústav pamäti národa (ÚPN) sa počas predchádzajúceho vedenia potýkal s problémami a pod vedením Petra Krajňáka čelí ďalším. Ukazuje sa, že vznik týchto problémov môže prameniť priamo z nastavenia štruktúry fungovania úradu, a preto vznikla diskutovaná novela zákona o ÚPN.
Uviedol to predseda vládnej strany Most-Híd Belá Bugár v reakcii na štvrtkové vyhlásenie predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojza Hlinu, ktorý ho vyzval, aby inicioval stiahnutie zákona. Dnes o tom informovala tlačová tajomníčka Mostu-Híd Františka Dušíková.
Podľa podpredsedu parlamentu Bugára sa mal Hlina najskôr obrátiť na predkladateľku zákona Editu Pfundtner (Most-Híd) a diskutovať o návrhu s ňou. „Namiesto toho sa priamo obraciate na mňa, dokonca verejne, aby som to urobil za vás. Strana Most-Híd nie je strana vodcovského typu, kde všetci poslanci robia to, čo povie predseda,“ povedal Bugár a dodal, že je rád, ako ÚPN dokázal potvrdiť svoju opodstatnosť a dôležitosť pre celú spoločnosť a odolal všetkým snahám o zrušenie.
Béla Bugár pripomenul, že KDH i Most-Híd sú súčasťou Európskej ľudovej strany a na európskej úrovni sú teda obrazne členmi jednej rodiny. „Ako určite dobre viete, v rodine sa spory a rôzne názory na vec riešia vo vnútri, nie na verejnosti. Písanie otvorených listov, ktoré sa objavia v médiách skôr ako u ich adresáta, sú v priamom rozpore s týmto princípom,“ povedal Bugár a Hlinovu snahu riešiť problém označil za neúprimnú. Dodal, že ju považuje za politický marketing.
Alojz Hlina vo štvrtok Bélovi Bugárovi v otvorenom liste odkázal, že zákony nemožno účelovo meniť len preto, že niečo niekomu nevyhovuje. Hlina podpredsedu parlamentu požiadal, aby inicioval stiahnutie zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN), ktorý na júnovej schôdzi predložila pätica koaličných poslancov. Jednou z predkladateliek novely zákona je poslankyňa NR SR Edita Pfundtner, na ktorú by mal Bugár podľa Hlinu apelovať.
Koaliční poslanci Edita Pfundtner (Most-Híd), Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili na júnovej schôdzi NR SR návrh novely zákona o Ústave pamäti národa. Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok. Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Petra Krajňáka by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017. Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady.
