BRATISLAVA - Zákony nemožno účelovo meniť len preto, že niečo niekomu nevyhovuje. Tvrdí to predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Alojz Hlina v otvorenom liste, ktorý zaslal predsedovi strany Most-Híd Bélovi Bugárovi. Hlina podpredsedu parlamentu žiada, aby inicioval stiahnutie zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN), ktorý na júnovej schôdzi predložila pätica koaličných poslancov. Informoval o tom hovorca KDH Stano Župa.
Jednou z predkladateliek novely zákona je poslankyňa NR SR Edita Pfundtner z Mosta-Híd, na ktorú by mal Bugár podľa Hlinu apelovať. „Chcem Vás týmto poprosiť, aby ste vyvinuli iniciatívu a po konzultáciách s Vašou poslankyňou jej navrhli, aby tento návrh stiahla. Mimoriadne by sme to ocenili,“ vraví Hlina, podľa ktorého je novela zákona účelová.
„Chceme veriť, že deklarácia, že Most-Híd je občianskou stranou, nie je len politický marketing pre bratislavskú kaviareň. Ak strana Most-Híd podporí tento zlý návrh zákona aj v druhom čítaní, bude to zrejmý dôkaz, že občiansky princíp v strane Most-Híd je len mýtus,“ uvádza v liste Hlina a dodáva, že v KDH si nerobia ilúzie o politickej agende ďalších dvoch koaličných strán SMER-SD a SNS. „Pán predseda, nenechajte, prosím, osobné animozity niekoho voči niekomu prerásť do hodnotového zápasu,“ vyzýva Hlina Bugára.
Podľa predsedu hnutia má KDH k inštitúcii špeciálny vzťah a považuje za povinnosť kresťanských demokratov ÚPN chrániť. „Keď už naša spoločnosť nebola schopná kolaborantov, zradcov, gaunerov a eštebákov potrestať, nechajme ich ÚPN aspoň pomenúvať a pripomínať,“ píše predseda KDH. Hlina na záver listu Bugára upozornil, že „v hodnotovom zápase vedia byť kresťanskí demokrati veľmi silní a vytrvalí“.
Koaliční poslanci Edita Pfundtner (Most-Híd), Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Ľubomír Želiezka (Smer-SD) a Martina Šimkovičová (nezaradená) predložili na júnovej schôdzi NR SR návrh novely zákona o Ústave pamäti národa. Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok. Výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN Petra Krajňáka by sa schválením novely skončil k 15. októbru 2017.
Navrhovaným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva správna rada ústavu ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda správnej rady. Poslanci zároveň navrhujú pridať oprávnenie orgánu, ktorý ustanovil člena správnej rady, odvolať ho aj v prípade „zistených závažných nedostatkov dozornou radou pri výkone jeho funkcie", ale aj vtedy, ak spácha trestný čin alebo šesť mesiacov nevykonáva činnosť. Správna rada má deväť členov, päť členov volí parlament, dvoch členov volí vláda a dvoch volí prezident.
