BRATISLAVA - Slovensko má dobré predpoklady na to, aby nielen v európskom jadre bolo, ale aby spoločne aj s ostatnými krajinami diskutovalo o tom, ako má vyzerať. Po pondelkovom stretnutí s podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom to skonštatoval podpredseda vlády SR Peter Pellegrini.
“Je úplne prirodzené, že Slovensko ako malá dynamicky sa rozvíjajúca krajina má jasnú ambíciu byť súčasťou jadra a postupne ho aj tvoriť. Slovensko má na medzinárodnom poli postavenie také, aby bolo rovnocenným partnerom pri diskusii, ako bude vyzerať hlbšia integrácia. Slovensko určite nebude hrať druhé husle,“ skonštatoval Pellegrini.
Brexit vniesol do európskej debaty podľa Šefčoviča mnoho otázok, na ktoré chce Európa hľadať odpovede. Skupina krajín bude podľa neho pripravená spolupracovať užšie a intenzívnejšie. “A dnes v rámci tejto diskusie s pánom Pellegrinim sme konštatovali, že môžme očakávať prehlbovanie spolupráce v takých otázkach, ako je eurozóna, v témach sociálnej kohézie, určite sa bude spolupracovať viac pri spoločnej obrane. No a ja robím maximum, aby sme v rámci Európskej únie vybudovali jeden energetický trh,“ uviedol Šefčovič.
Ak je Slovensko v súčasnosti automobilovou veľmocou, je podľa Pellegriniho na mieste otázka, či ňou bude aj v roku 2030. Vtedy sa pravdepodobne budú podľa neho vyrábať úplne iné typy áut, keď si už možno ľudia ani autá kupovať nebudú, ale budú si kupovať mobilitu ako službu. Otázkou je aj to, či Slovenská republika bude mať dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. “Pre Slovensko najväčšou inovačnou výzvou bude reagovať na digitálnu revolúciu, pretože Slovensko je veľmocou nielen vo výrobe automobilov, ale začína byť pozitívne vnímané aj v oblasti IT. Kľúčové bude prepojenie automobilového priemyslu s IT a pritiahnutie výskumu a vývoja na Slovensko,“ poznamenal Pellegrini.
Slovensko spolu s Českou republikou a Írskom sú podľa Šefčoviča najpriemyselnejšími krajinami v rámci EÚ. Cieľom EÚ bolo mať aspoň 20 % HDP, ktoré by sa tvorili v priemysle do roku 2020. V súčasnosti už podľa Šefčoviča je jasné, že tento cieľ sa nedosiahne, lebo to číslo sa pohybuje niekde na úrovni 14 %. “My sa pohybujeme na úrovni okolo 24 až 26 %,“ doplnil Šefčovič. Pre mnohé krajiny, ktoré sa chcú reindustrializovať, je Slovensko do určitej miery podľa Šefčoviča príkladom ako to urobiť.
Diskusiu o budúcnosti Európy je dobré podľa Pellegriniho prepojiť s diskusiou o tom, aké Slovensko chceme mať v nasledujúcich rokoch. Vo fáze prípravy je dokument Slovensko v rokoch 2020 až 2030, ktorý by mal byť na vládu predložený najneskôr k polroku 2018. Dokument by mal hovoriť o tom, aká by mala byť budúcnosť Slovenska. To súvisí podľa Pellegriniho aj s budúcnosťou Európskej únie, a ako k nej chceme prispieť.
